Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Takto vyzerá najväčší nájdený úlomok meteoritu Košice

Vesmír má pre návštevníkov kaviarne silné fluidum

28. 2. 2020 | videné 789-krát

Obdivovatelia vesmíru so všetkým, čo k nemu patrí, si to v stredu 26. februára 2020 namierili do Kulturfabrik Tabačka v Košiciach. Boli zvedaví na prednášku doc. RNDr. Jána Svoreňa, DrSc., z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici, ktorý si tentoraz zvolil tému o kométach v ére po projekte Rosetta. 

Pravidelným návštevníkom košických vedeckých kaviarní bola vesmírna sonda Rosetta známa; iba niekoľko dní po jej pristátí v novembri 2014 na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko prišiel o tomto historickom úspechu ľudstva porozprávať jej spolutvorca z oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach Ing. Ján Baláž, PhD., ktorý sa zaoberá vývojom vedeckých aparatúr pre vesmírne satelity a sondy.

Aké nové poznatky pre kometárnu astronómiu Rosetta priniesla? „Potvrdila sa teória tvorby kometárnych jadier zlepovaním 10- až 100-metrových ľadových kometezimál, keď vedci identifikovali na jadre kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko geologicky veľmi rôznorodé oblasti. Povrch bol veľmi členitý, s minimom plôch voľného ľadu, takmer všetko pokrývala niekoľko centimetrom hrubá minerálna kôra,“ uviedol Ján Svoreň. „Prekvapila tiež aktivita prebiehajúca na jadre už ďaleko od Slnka, keď orbitálna časť sondy zaznamenala mohutné zosuvy. V blízkosti perihélia (najbližší bod dráhy k Slnku) unikali z osvetlenej časti jadra prúdy prachu a plynu. Sonda zaznamenala aj pravidelné zmeny výskytu vodného ľadu, ktorý bol pozorovateľný, len keď skúmaná oblasť jadra kométy bola v tieni. Napozorované údaje naznačujú, že vodný ľad na povrchu a niekoľko centimetrov pod povrchom sublimuje pri osvetlení slnečným svetlom – mení sa na plyn, ktorý potom prúdi smerom od kométy.“

V ďalšej časti prezentácie docent Svoreň uviedol, že sonda nevyriešila otázku, či kométy boli dodávateľom vody do pozemských oceánov: „Predchádzajúce merania pomeru deutéria  a vodíka (D/H) v zložení vody v iných kométach ukázali široký rozsah hodnôt. Napríklad pri kométe Jupiterovej rodiny 103P/Hartley 2 sa našla dokonalá zhoda so zložením vody na Zemi. Zloženie vody z analyzovaného zdroja na jadre kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko bolo však od pozemskej vody dosť odlišné.“       

Druhú časť svojho vystúpenia Ján Svoreň venoval meteoritu Košice, ktorý dopadol do okolia Košíc presne pred desiatimi rokmi (28. februára 2010). Priniesol so sebou vernú kópiu najväčšieho kusu posla z vesmíru, ktorú nechal kolovať medzi návštevníkmi. Pred desaťročím spolu s doc. Jurajom Tóthom z Univerzity Komenského držali v rukách prvé pravé úlomky meteoritu na lúkach nad obcou Vyšný Klátov (okres Košice – vidiek), keď viedli expedíciu. „Mali sme šťastie, že na lúkach sa ešte držal sneh, na ktorom sa čierne úlomky meteoritu dalo zbadať. Museli sme sa však dosť ponáhľať, lebo sa rýchlo topil a čochvíľa sa mohla prebudiť jarná príroda,“ zaspomínal. Navyše sa mohli vyrojiť rôzni amatérski hľadači, z ktorých si niektorí nectia zákon, že nález nepatrí im, ale štátu. Vedci s pomocou študentov z univerzít  prehľadávali pomerne veľké územie, lebo vypočítaná dopadová elipsa mala plochu 17,5 km2 a siahala od Vyšného Klátova až po Zoologickú záhradu v Košiciach – Kavečanoch. Ján Svoreň uviedol, že doteraz sa našlo 218 úlomkov meteoritu.

V následnej bohatej diskusii položili návštevníci vedeckej kaviarne množstvo otázok. Napríklad o zložení meteoritu, kde sa jeho úlomky nachádzajú, prečo sa volá Košice (lebo v ich katastrálnom území sa vtedy našiel najväčší úlomok), či Zemi v najbližšom čase nehrozí zrážka s nejakým ďalším meteoritom, či by ho vedci dokázali odkloniť a ako...

Text a foto: Katarína Čižmáriková