Aktuality

Aký má zmysel čuchový zmysel?

Vložil(a): A. Nozdrovická, 31.1.2020, videné 284-krát

Ak má byť podľa zásad PR názov magnetom na vzbudenie pozornosti, tak vedeckej pracovníčke Neurobiologického ústavu BMC SAV v Košiciach RNDr. Enikő Račekovej, PhD., to vyšlo na výbornú. Otázku použitú v našom prípade ako titulok vložila do názvu svojej prednášky v košickej Vedeckej kaviarni 29. januára a prispela k zaplneniu  kinosály Kulturfabrik Tabačka do posledného miesta.

Vedychtiví Košičania boli zvedaví na vzťah čuchu, vône a spomienok, ignorujúc hrozivé správy o koronavíruse. V uvítacej reči to ocenil aj hlavný organizátor RNDr. Ján Gálik, CSc., ktorý predstavil uznávanú odborníčku v oblasti výskumu čuchového systému, svoju dlhoročnú kolegyňu z ústavu. Enikő Račeková v úvode svojej prednášky označila čuch za opomínaný zmysel, ktorému – aj keď je z evolučného hľadiska jedným z najstarších zmyslov – sa venuje najmenšia pozornosť. V medicínskej praxi sa čuch skúma zriedkavo. Ľudia si často neuvedomujú svoje čuchové problémy ani dôležitosť jeho porúch. Pritom pre orientáciu v priestore, rozpoznanie teritória, zistenie nepriateľa, vyhľadávanie potravy i partnera bol čuch pre nás odjakživa životne dôležitý.

My ľudia v citlivosti čuchu výrazne zaostávame za zvieratami. Napríklad psy majú až tisícnásobne citlivejší čuch ako človek, výborne sú na tom tiež motýle, hady i žraloky, ktorých výskumníčka zaradila do skupiny tzv. makrosmátov (pre úplnosť živočíchy so slabo vyvinutým čuchom sú mikrosmáti). Čuch nás chráni, varuje pred požitím pokazenej potravy, pred vdychovaním toxických plynov, vplýva na procesy súvisiace s trávením (ako sa nám zbiehajú slinky, keď zacítime vôňu napríklad pečeného chleba či mäsa? – pozn.). Čuch je významným prostriedkom sociálnej komunikácie. Ovplyvňuje vzťah matka – dieťa, lebo čuchové vnemy majú význam pre vytvorenie ich citovej väzby. Má význam aj pri výbere partnera. Vedeli ste, že ženy považujú vôňu potenciálneho partnera za dôležitejšiu ako jeho vzhľad? „Bez toho, aby sme to vôbec tušili, si vyberáme partnera podľa jeho genetickej výbavy pre imunitný systém. Máme tendenciu preferovať pach jedincov s odlišnou genetickou výbavou, keďže podvedome už myslíme na zdravotný stav našich budúcich potomkov. Naopak, predbežné výsledky naznačujú, že hormonálna antikocepcia môže negatívne ovplyvniť túto schopnosť,“ uviedla dr. Račeková.

Čuchový systém sa teda podieľa na regulácii emócií a sexuálneho správania. Je prepojený s limbickým systémom, sídlom viacerých vyšších funkcií mozgu. Jeho skúmaniu sa venuje skupina neurobiológov z Laboratória  neuromorfológie a vývojovej neurobiológie NbÚ BMC SAV, ktoré vedie práve E. Račeková. Návštevníkom vedeckej kaviarne objasnila unikátne postavenie čuchového systému v rámci centrálnej nervovej sústavy a jeho zložité neuroanatomické vlastnosti. Venovala sa periférnemu zmyslovému orgánu – čuchovej sliznici, ktorá zaberá plochu zhruba 2,5 cm2 a obsahuje niekoľko miliónov receptorových buniek (ako jediné predstavujú priame spojenie mozgu s vonkajším prostredím), čuchovej cibuľke, čo je miesto prepojenia medzi perifériou a vyššími čuchovými centrami mozgu. Upozornila, že poruchy čuchu môžu byť predzvesťou mnohých závažných ochorení, napríklad neurodegeneratívnych, ako sú Parkinsonova či Alzheimerova choroba, amyotrofická laterálna skleróza atď. „Poruchy čuchu boli preukázané aj v prípade niektorých neuropsychiatrických ochorení, ako sú napríklad depresia, schizofrénia alebo epilepsia. Existujú tiež dôkazy aj o súvislostiach medzi poruchami čuchového vnímania a vznikom obezity,“ upozornila Enikő Račeková a pripomenula potrebu včasnej diagnostiky, najmä v prípade Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby. V Českej republike sú v tejto oblasti ďalej ako my. Poruchy čuchu sú doménou MUDr. Jana Vodičku, PhD., prednostu Kliniky ORL a chirurgie hlavy a krku Krajskej nemocnice v Pardubiciach, ktorý je zakladateľom špecializovanej poradne pre ľudí s poruchami čuchu. Košickí neurobiológovia s ním už niekoľko rokov spolupracujú,  prispeli  kapitolou do jeho knihy Poruchy čichu a chuti, ktorej sa plánuje druhé vydanie. Mimochodom, MUDr. Vodička bol hosťom – lektorom jednej z košických vedeckých kaviarní (v septembri 2013). Podieľal sa na vzniku testu parfumovaných fixiek, ktorý slúži ako jednoduchý orientačný test na vyšetrenie čuchu. Vyskúšať, čuchať ich mohli aj návštevníci nocí výskumníkov v košickom OC Atrium – Optima v stánku Neurobiologického ústavu BMC SAV. Podieľa sa na tom aj dlhoročná spolupracovníčka E. Račekovej RNDr. Marcela Martončíková, PhD., ktorá má bohaté skúsenosti s testovaním čuchu. 

Na záver svojej prednášky s bohatou diskusiou RNDr. Enikő Račeková, PhD., zapriala prítomným veľa pekných čuchových zážitkov a prezradila svoje vedecký sen: Radi by sme vytvorili experimentálne a klinické pracovisko na vyšetrovanie čuchu, ktoré by bolo na Slovensku  jediným svojho druhu. Už dlhšie na tom spolupracujeme s košickými neurológmi.“

Text a foto: Katarína Čižmáriková

Príloha

Neurobiologička Enikő Račeková sa v prvej tohtoročnej Vedeckej kaviarni v Košiciach venovala problematike výskumu čuchu
Príloha

Záujem o príťažlivú tému opäť zaplnil kinosálu Tabačky
Príloha

Radosť hlavného organizátora Jána Gálika