Aktuality

Petržalská super škola o zlate, ktoré sa až tak neblyští

Vložil(a): A. Nozdrovická, 14.1.2020, videné 307-krát

Zlato je luxus, zlato je bohatstvo, prepych. Tak nejako to v ľuďoch od nepamäti existuje. Že nie je vždy zlaté a nie vždy sa blyští, prišiel povedať v utorok 14. januára v rámci projektu Petržalská super škola do bratislavského Zrkadlového hája siedmakom slovenský zlatokop z mäsa a kostí Fero Bakoš, hosť predsedu SAV.

Slovo profesionálny zlatokop pri predstavovaní vedca moderátorom Petrom Vršanským, geológa vyvolalo spontánny smiech, rozprávanie o jeho dolovaní či ryžovaní už tak na smiech žiakom nebolo. Fero Bakoš rozprával hlavne o prírodnom zlate – o tom v brazílskom Serra Pelado, kde bola najväčšia zlatá horúčka v 20. storočí, o najnebezpečnejšej ťažbe zlata v 90. rokoch minulého storočia v ekvádorskej Nambije, kde expedície a aj prednášajúci F. Bakoš odovzdávali  pasy, aby armáda zistila, že ak sa po ne nevrátia, zahynuli. V tom čase tam ročne zabili až 300 ľudí. Svoje zlatokopecké zážitky má vedec aj z chudobnej Etiópie, kde ryžujú aj ženy či malé deti, aby mali napríklad na – oveľa vzácnejšiu – soľ. Jednou zo zastávok pri hľadaní zlata bola aj púštna Saudská Arábia, ktorá chystá zlato na časy, ak raz už ropa nebude taká potrebná. V Kazachstane zasa mali k dispozícii ťažkú vojenskú technológiu, vrtuľníky aj zložité prístroje.

Hovorí, že zlatý kov mu učaroval už v detstve ako iným autá či drahé šaty. Svoje prvé zlato našiel F. Bakoš ako dieťa pri Lovinobani, čo je neďaleko najbohatšieho náleziska zlata na Slovensku.  Možno pre mnohých na neuverenie – je pri Detve. „Neďaleko Zlatého vŕšku sa nachádza Biely vŕšok a tam, medzi kaolínom, bielou horninou, možno nájsť malinké zlatá vo veľkých množstvách,“ prezrádza vedec a dopĺňa ďalšie slovenské náleziská. Málokto vie, že pri výstupe na Kriváň kráčame po zlate. Vzácny kov možno nájsť odjakživa v Dunaji či na štrkoviskách. „Preto sa nachádza napríklad aj v  petržalských panelákoch,“ vysvetľuje a dodáva, že ak by sa pomocou technológie vyberalo zlato zo štrkopieskov, ako vedľajší produkt by sa nám podarilo vyťažiť asi 20 kg ročne zlata. Jedinou slovenskou činnou baňou na zlato je Hodruša, ktoré celú ťažbu expeduje do Belgicka, kde sa zlato spracováva. Nuž, a najnovším „zlatým“ náleziskom je jaskyňa pri Rochovciach na hornom Gemeri.

Zlato sa nevyužíva len na šperky. Vďaka svojim jedinečným vlastnostiam sa využíva v elektrotechnike – televízoroch, telefónoch, plošných spojoch atď. Skupovanie starých prístrojov, rozleptávanie a získavanie zlata z nich (zlato sa nedá rozpustiť v bežných kyselinách) je „náplňou práce“ mnohých novodobých alchymistov a priekupníkov so zlatom.

Jednou z veľmi zaujímavých otázok žiakov po prednáške bola aj, ako rozozná slepý človek zlato. „Je veľmi ťažké,“ odpovedá vedec a dáva príklad: „Liter zlata váži 19 kíl, liter kremeňa, niečo ako obyčajný kameň, váži 2,5 kilogramu.“ Kto by to povedal, keď sa díva na obrúčku...

Žiaci sa po skončení prednášky predbiehali, kto dá erudovanejšiu otázku – odmenou totiž bol aj skutočný kúsok zlata. To sa môže stať len na superškole. Tu sú víťazi:

  1. Vedeli by sme zobrať zlato z panelov, ktoré máme v petržalských bytovkách?
  2. Aký druh zlata sa našiel ako prvý?
  3. Je ťažba zlata potrebná pre planétu, keď sa pre ňu vyrubujú lesy?

Napriek tomu, že vidina zlata je stále vidinou bohatstva – a zrejme ňou pre ľudstvo aj dlho zostane (jeho cenu podľa vedca ovplyvňuje len inflácia) – zodvihlo sa zopár párov rúk žiakov, ktorým by sa páčilo byť zlatokopom. Zdá sa, že zlato sa naozaj tak neblyští.

Andrea Nozdrovická

Foto: Ivana Vrábľová

Príloha

Zlatokop Fero Bakoš
Príloha

Jeden z radov na otázky po prednáške
Príloha

Neobvyklé využitie vzácneho kovu
Príloha

Fero Bakoš a moderátor Peter Vršanský vyberajú najlepšie otázky