Aktuality

V košickej Vedeckej kaviarni nazreli do praveku

Vložil(a): A. Nozdrovická, 23.12.2019, videné 281-krát

Vtesnať do poldruha hodinovej prednášky vznik a vývoj života na Zemi je heroický výkon. Medzinárodne uznávanému paleontológovi doc. RNDr. Martinovi Kundrátovi, PhD., sa to v decembrovej Vedeckej kaviarni v Košiciach podarilo.

Početnému obecenstvu v košickej Tabačke, ktoré podvečer 18. decembra dalo prednosť spopularizovanej vede pred vianočnými nákupmi, mentor košických vedeckých kaviarní Ján Gálik predstavil rodáka z Humenného, médiami pasovaného za slovenského Indiana Jonesa. Považoval za poctu, že docent Kundrát prijal ponuku na lektorstvo a na druhý pokus našiel časovú medzierku vo svojom nabitom vedeckom programe ešte v roku 2019. Splnil tak svoj sľub z mája, keď musel prednášku pre súrne povinnosti presunúť. „Som rád, že to tentoraz vyšlo, lebo vedecké kaviarne si vážim. Robíte to dobre, keď sa vám už desať rokov darí popularizovať vedu medzi verejnosťou,“ zložil poklonu tímu organizátorov. Martin Kundrát toho času pôsobí ako vedecký pracovník v Centre interdisciplinárnych biovied Technologického a inovačného parku Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Vrátil sa na univerzitu, kde v roku 1992 ukonči štúdium v odbore biológia – chémia. Postupne si zvyšoval vzdelanie v Čechách, Austrálii, USA, Kanade a špecializoval sa na evobiológiu. Naposledy na niekoľko rokov zakotvil v Uppsale (Švédsko), kde pôsobil v tíme Centra evolučnej biológie. Patrí k priekopníkom vo využívaní metód počítačovej tomografie v paleobiológii.

Martin Kundrát pôsobil v expedíciách po celom svete, v Argentíne, Kanade, Mongolsku, USA, Číne, Iráne či na Sibíri. Je objaviteľom a spoluobjaviteľom siedmich nových druhov dinosaurov. Najvzácnejším z nich je Aerotitan, ktorý bol jedným z najväčších pravekých lietajúcich tvorov. Práve dinosaurom sa venoval v aprílovom Vedeckom brlohu v Košiciach, ktorý pre veľký záujem detí organizátori museli zopakovať ešte v ten deň. Tentoraz dospelým hosťom vedeckej kaviarne otvoril okná praveku dokorán a previedol ich počiatkami života na Zemi, v skratke popísal 3,5 miliardy rokov dlhú schopnosť adaptácie a rekonštrukcie po katastrofických vymieraniach. Pod zmeny života na našej modrej planéte sa podpísali spravidla zaľadnenia, výbuchy supervulkánov, zrážka s kométou. Lektor a hostia vedeckej kaviarne spolu stopovali najstaršie organizmy, preskúmali rybonožce, ktoré sa odvážili vykročiť na suchú zem, pristavili sa pri jednej z najvýznamnejších udalostí v evolúcii stavovcov – vzniku a adaptácii znakov, ktoré zmenili plazy na vtáky, prenikli do sveta operených dinosaurov a postupne sa dostali až k človeku, ktorý však ako najexpanzívnejší živočíšny druh je tu pomerne krátko.

Dramatická história života, trvajúca milióny rokov, nás často prinúti klásť si otázky zmysluplnosti našej krátkej existencie a pýtať sa, čo a ako bude ďalej. Prejavilo sa to aj v diskusii, ktorá nemala konca kraja. Návštevníkov kaviarne zaujímala perspektíva ľudstva pri najbližšej dobe ľadovej; či našu generáciu zastihne erupcia supervulkánu; ako sa dá zistiť, že nájdená skala je z Marsu; koľko miliárd ľudí je naša Zem schopná uživiť, keď už teraz nemá prístup k pitnej vode až 43 percent populácie; na ktorej planéte by mohlo mať ľudstvo možnosť prežitia atď. Martin Kundrát nechcel nechať ani jednu otázku bez odpovede. Nakoniec musel Ján Gálik diskusiu ukončiť prísľubom, že uznávaného paleontológa určite pozve znovu. 

Text a foto: Katarína Čižmáriková

Príloha

Paleontológ Martin Kundrát v diskusii dal nádej návštevníkom košickej Vedeckej kaviarne, že život na Zemi nevymrie, lebo „po každom vymieraní vznikli formy, ktoré sa dokonale prispôsobili tomu, kde a ako vznikli“
Príloha

Pohľad do kinosály Kulturfabrik Tabačka dokazuje, že košickí fanúšikovia vedy ochotne odsunuli vianočné nákupy
Príloha

Ján Gálik otvára ďalšiu desaťročnicu obľúbenej popularizačnej aktivity