Aktuality

Huby sú organizmy, ktoré sú veľmi ovplyvnené lokálnou klímou a mikroklimatickými podmienkami. Preto sa môže stať, že jeden rok nenájdete na "vychýrenej" hubárskej lokalite nič a ďalší rok nájdete množstvo húb. Aj počas zimy sa dá u nás zbierať plamienka (Flammulina), ktorá je oceňovanou jedlou hubou najmä v Číne. Vedci zo Slovenskej akadémie vied vo svojom aktuálnom výskume sledujú, ako manažovanie krajiny človekom vplýva na spoločenstvá húb pasienkov.

„Huby sú nepostrádateľnou zložkou všetkých biotopov. Na Slovensku máme bohatú tradíciu pasienkarstva a využívania pôdy na pastvu. V súčasnosti je však pasienkarstvo na ústupe a mnohé lokality sú tak ohrozené postupujúcimi procesmi sukcesie a zarastania. Alternatívou sú manažmenty, ktoré potláčajú zarastanie, súčasne však menia obsah živín a minerálov v pôde. Zaujíma nás, nakoľko môžu tieto manažmenty nahradzujúce pastvu ovplyvniť a zmeniť druhovú skladbu pôdnych húb, a najmä druhovú skladbu modelovej skupiny indikačných druhov. Takisto sa venujeme skúmaniu klimatických nárokov a modelovaniu ekologických ník vybraných húb (mykoríznych, parazitických, lichenizovaných), čo môže potenciálne viesť k predpovediam možného výskytu a šíreniu nepôvodných druhov húb,“ povedal Miroslav Caboň z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.

Z výskumov vedcov vyplýva, že mnohé zásahy človeka do krajiny nepriaznivo vplývajú na ekosystémy, ktoré huby vytvárajú. Najviac sa lúčnym hubám darí v prostrediach, kde sa lúky tradične spásajú alebo kosia.

„Analyzovali sme huby vyskytujúce sa v pôde, odobranej z výskumných plôch na strednom Slovensku a zistili sme, že ponechanie pasienkov ´napospas´ výrazne ovplyvňuje zmenu zloženia spoločenstiev pôdnych húb. Akýkoľvek manažment pôdy a krajiny nikdy plne nenahradí tradičné spôsoby obhospodarovania, ako je pasenie alebo kosenie a tvorba sena,“ povedal Miroslav Caboň z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.

(huc)

Foto: archív