Aktuality

Prečo nie je dedo Mráz (aj Santa Claus) žena? Aj keď odpoveď by mohla byť pomerne jednoduchá a v stredajšej vedeckej kaviarni SAVinci aj odznela – nie je. Celá veľmi príjemná debata o rodových stereotypoch „vo vianočnom obale“ sa totiž začala fotkou krásnych mladých žien v čiapkách Santa Clausa a jeho soba. „Spochybnenie akýchkoľvek stereotypov je možné,“ uviedol svoju fotografiu aj predvianočnú SAVinci v stredu (už) 18. decembra v Kongresovej sále Westend Plazza doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc., z Ústavu sociálnej komunikácie SAV. Spolu s ním prednášala aj PhDr. Silvia Porubänová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny aj hostka Matia Lenická.

Gabriel Bianchi svoje rozprávanie o právach žien začal filmom a možno nie tak známym faktom, že za túžbou po voľnosti a akejsi „utrhnutosti“ žien stál džez. Hudobný žáner, ktorý potom spolu so svojimi odnožami priniesol ich emancipáciu. Film z roku 1920 Flapper, dodatočne ozvučený, je rukolapným dôkazom, kedy nastal zlom.

Na jeho slová nadviazala sociologička Silvia Porubänová, ktorá na jednej strane schladila tých, ktorí by si, nebodaj, mysleli, že ženy, čo sa týka rovnoprávnosti, majú zlaté časy, na druhej strane „žijeme šľahačku sveta“ – aspoň v našich končinách. Podľa nej žijeme v podmienkach, ktoré sme nikdy nežili, hoci stále je veľa nevybojovaného. A zostali chvíľu na akademickej pôde: aj Gabriel Bianchi, aj Silvia Porubänová sa zhodli, že za 15 rokov od vyjdenia knihy Ženy a veda v SAV sa situácia v zastúpení žien v slovenskej vede výrazne nezmenila. A aj tu vidno pretrvávajúce rodové stereotypy. Pri obsadzovaní vedúcich postov v ústavoch SAV sa potvrdzuje roky zavedené určovanie povolaní ako „ženské“ a „mužské“ (v oddelenie vied o neživej prírode prevažujú výrazne muži, pri neživej prírode zasa ženy a pri spoločenských vedách je to mierna prevaha mužov). „Nie je veľmi lichotivé, že v najvyššom výkonnom orgáne SAV sú len dve ženy,“ nezabudol podotknúť mužský zástupca Predsedníctva SAV G. Bianchi. Ten však sám poukázal aj na stereotypy týkajúce sa napríklad mužskej módy. Preto sa sám snaží aspoň „hrať so sakami“ a ako vraví, „nesiem túto kožu sám na trh“, aby sa mu aspoň čiastočne podarilo nabúrať diskrimináciu mužov v tzv. salónnom obliekaní.

Svoj pohľad na rodovú rovnosť a najmä pretrvávajúci rodový stereotyp priniesla aj Matia Lenická, hudobníčka známa aj ako B-komplex. Sama si – podľa vlastných slov – prešla peklom. Narodila sa totiž ako Matúš Lenický. „Dedo Mráz či Santa Claus nemôže byť žena, z niekoľkých veľmi jednoduchých dôvodov – balíčky sú ťažké, prechladli by jej vaječníky, stále by bola na cestách...,“ začala rýchle vymenovávať, „a v neposlednom rade – stále by musela chodiť v rovnakom oblečení a to by zrejme ťažko znášala.“ Potom sa už vrátila k u nás stále pretrvávajúcim stereotypom a ako jednu z príčin vidí aj to, že naše prostredie je poznačené kresťanstvom, katolicizmom a teda predstavou o „klasickej kresťanskej rodine“. Zároveň však potvrdila, že napriek stále pretrvávajúcej rodovej nerovnosti a stereotypom, ak dosiahne úspech žena, je o to výnimočnejší.

I keď badať posun v prekonávaní stereotypov, Slovensko má veľmi veľké rezervy. „Máme síce prezidentku, múdru a vzdelanú ženu, no už pri jej zvolení sa ako prvé riešilo jej oblečenie!“ upozornila Silvia Porubänová.

Stále však existujú krajiny, kde žena neznamená nič. Ako príklad na základe vlastnej skúsenosti uviedol G. Bianchi Indiu, kde napríklad šofér taxíka otvoril dvere jemu, manželka bola taxikára neviditeľná. Chlácholiť sa však týmto príkladom nie je namieste. Lebo pre opačný príklad, a bližšie, by sme mohli zájsť do Fínska. Tam sa stala premiérkou 34-ročná žena a predsedníčkami štyroch koaličných strán sú ženy.

Všetci sa však v SAVinci zhodli: búrať stereotypy treba začať od útleho veku. Akékoľvek stereotypy.

Andrea Nozdrovická

Foto: Matej Fabiánek