Aktuality

Agrolesnícke systémy ako príležitosť pre efektívnejšie využívanie poľnohospodárskej pôdy. S takýmto názvom sa uskutočnila vo Zvolene 28. novembra vedecká kaviareň. Do reštaurácie U Alexa prišli okrem Zvolenčanov aj návštevníci z Banskej Bystrice, Modrého Kameňa i z Nitrianskeho kraja. Hostia – Ing. Jaroslav Jankovič, CSc., a Ing. Michal Pástor, PhD., z Národného lesníckeho centra (NLC) – Lesníckeho výskumného ústavu si pripravili pútavú prezentáciu, ktorú predstavil J. Jankovič. Návštevníci ju pozorne sledovali, od prvého slova po posledné.

Dozvedeli sa, že integrácia drevín s poľnohospodárskymi plodinami alebo zvieratami sa robí preto, aby sa využívali benefity, ktoré vyplývajú zo vzájomných interakcií – ekonomických i ekologických. Agrolesníctvo je vlastne návrat k zdravému sedliackemu rozumu. Veď v minulosti každý gazda mal na pozemku nejaké dreviny.

Od roku 2014 sa predstavitelia NLC pravidelne zúčastňujú na európskych agrolesníckych konferenciách ako jediní zástupcovia zo SR, čo veľa napovedá. Agrolesníctvo sa u nás presadzuje len pomaly. Prezentujúci priblížil, čo môžeme považovať za agrolesnícky systém a čo agrolesnícky systém nie je. Pri argumentovaní, prečo pestovať dreviny na poľnohospodárskej pôde, čo je základná charakteristika agrolesníckych systémov, poukázal na zmeny v obhospodarovaní krajiny na Slovensku za posledných 70 rokov a ich nepriaznivé dôsledky. Fotografie z rôznych kútov Slovenska dokumentovali napr. erózne ryhy na poľnohospodárskych pôdnych blokoch a veľké nánosy blata pod týmito blokmi, dokonca aj po zrážkach, ktoré neboli extrémne. Zdôraznil tiež, že veľkoplošné monokultúrne systémy pestovania poľnohospodárskych plodín priniesli okrem zvýšenej produkcie aj eróziu, vysušovanie krajiny, záplavy, degradáciu pôd, vymiznutie živočíšnych druhov v krajine. Vyčíslil pritom dramatický pokles v populácii jarabice poľnej.

Uviedol, že agrolesnícke systémy sa podarilo zakomponovať do niektorých národných strategických materiálov. Môžeme ich nájsť aj ako mitigačné a adaptačné opatrenie v Envirostratégii 2030. Mnohí farmári sú nadšení, chcú uplatňovať tieto systémy. Oboznámili sa s nimi aj vďaka popularizačným prednášam hostí. Ich aplikovaniu však bráni súčasná legislatíva, ktorá pozná iba poľnohospodárske alebo lesnícke využívanie. Chýba aj domáce odborné zázemie, pritom vo svete nie je ďaleko čas, keď sa agrolesnícke systémy stanú samostatnou vednou disciplínou.

 J. Jankovič predstavil návrh agrolesníckych systémov, vhodných pre podmienky Slovenska. Dajú sa rozčleniť na tradičné systémy s vysokou prírodnou alebo kultúrnou hodnotou (pasené a poľné sady, brehové pásy drevín, ochranné pásy drevín, lesné a domáce záhrady), pestovanie drevín na ornej pôde, dreviny na pasienkoch a agrolesnícke systémy kombinujúce dreviny s chovom ďalších zvierat. Návrh je otvorený novým podnetom a modifikáciám. Zaujímavé boli príklady rôznych typov agrolesníckych systémov na Slovensku i v Európe, ktoré zahrnul do svojej prezentácie.

V kaviarni bola tradične príjemná neformálna atmosféra, aj vďaka občerstveniu pozostávajúcemu z kávy, čaju, nealkoholických nápojov, a tentoraz aj pochúťky v podobe kandizovaných plodov orecha čierneho. Ponúkal ich pestovateľ z Modrého Kameňa Milan Kotora. Po prezentácii sa rozvinula diskusia a stále bolo o čom. Spestrením bola tombola, výhercovia získali výrobky z čierneho orecha, vyrobené a venované M. Kotorom. Podujatie moderovala Ing. Katarína Sládeková.

Vedeckú kaviareň pripravili pracovníci Ústavu ekológie lesa SAV. Podporila ho Slovenská spoločnosť pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV v Bratislave.

Katarína Sládeková, ÚEL SAV

Foto: Margita Kuklova, Katarina Sladeková