Aktuality

Jubilejná vedecká kaviareň v Košiciach

10.12.2019, otvorené 374-krát

 

Prednáškou o klimatických zmenách a hľadaní odpovede na otázku, či musí náš lokálny komfort spôsobovať globálny problém, v podaní Dr. Ing. Františka Simančíka, PhD., z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV v Bratislave, člena Predsedníctva SAV, sa zavŕšila desaťročná história vedeckých kaviarní v Košiciach.

Výročím popularizačnej aktivity vedcov sa pochválil v novembrovej vedeckej kaviarni jej  „otec“ a hlavný organizátor RNDr. Ján Gálik, CSc., vedecký riaditeľ Neurobiologického ústavu BMC SAV v Košiciach pred zaplneným hľadiskom kinosály Kulturfabrik Tabačka v Košiciach. Pôvodný nápad rozvinul do peknej tradície. Mesiac čo mesiac (s výnimkou letných prázdnin) sa poslednú stredu v mesiaci schádzali záujemcovia o vedu, aby sa dozvedeli novinky priamo od renomovaných odborníkov. „Od počiatku sme sledovali tri ciele – popularizovať vedu a splácať tak dlh verejnosti, ktorá nás financuje. Ďalej naučiť sa tlmočiť vedomosti a výsledky spôsobom, ktorý je zrozumiteľný a zaujímavý pre laickú verejnosť a v konečnom dôsledku nás viedla aj snaha kultivovať spoločenské vedomie, predstaviť skutočné celebrity a spôsob kritického uvažovania priamo z prvej ruky,“ povedal v krátkej prezentácii. Za desať rokov sa uskutočnilo 88 kaviarní, v ktorých prednášalo 70 lektorov. Prvým lektorom bol jeho vtedajší kolega MVDr. Jozef Burda, DrSc, v kaviarničke Gallerka v podzemí Východoslovenskej galérie v Košiciach. Po počiatočnom striedaní rôznych priestorov sa vedecké kaviarne konali vo výmenníkoch, prebudovaných na komunitné centrá (projekt SPOTs), od roku 2016 ich prichýlila Tabačka. Rozbeh umožnil úspešný projekt APVV, v posledných rokoch boli podporované zo SAV, ale veľký kus cesty prešli vedecké kaviarne na čisto dobrovoľníckej báze. Ján Gálik poďakoval lektorom kaviarní, spoluorganizátorom, ktorí priestormi i propagáciou pomohli k vzniku peknej tradície vedeckých kaviarní v Košiciach. A tiež poslucháčom, bolo to hlavne vďaka ich záujmu, že košické vedecké kaviarne pretrvali desaťročie. Ján Gálik uzavrel krátky úvod tým, že sa cíti byť poctený, že mal možnosť stretnúť toľkých úžasných a vzácnych ľudí z radov lektorov aj z radov pravidelných návštevníkov.

Potom sa ujal slova František Simančík. Téma klimatických zmien je nanajvýš aktuálna. Dr. Simančík ponúkol exaktný pohľad inžiniera na problematiku, ktorá vyvoláva vášne hlavne v táboroch aktivistov, ktorým často chýba triezvy pohľad odborníka. Nesnažil sa o vyriešenie problému klimatických zmien, hovoril hlavne o tom, či a ako môže ľudská činnosť prispievať k týmto zmenám. To je práve otázka, ktorá často rozdeľuje aj ľudí, ktorí si existenciu zmeny klímy uvedomujú. No neponúkol iba pohľad na možné príčiny, ponúkol aj návrhy, ako by ľudstvo mohlo svoj vplyv minimalizovať bez toho, aby sa vzdalo výsledkov pokroku. Je veľmi ťažké na malom priestore popísať všetky fakty a námety z prednášky, pri počúvaní ktorej publikum ani nedýchalo. Dr. Simančík začal svoju prezentáciu jednoduchými experimentmi za pomoci balónika, minerálky, rýchlovarnej kanvice a jednoduchého modelu Stirlingového motora, ktoré mali poslucháčov naviesť na prvú tézu prednášky – čo je pri klimatických zmenách príčinou a čo následkom? Spôsobuje zvyšovanie teploty klímy zvýšená koncentrácia CO2 alebo naopak, vedie zvýšená produkcia tepla aj k zvýšenej produkcii CO2? Dr. Simančík vidí primárnu príčinu v produkcii odpadového tepla, hlavne toho tepla, ktoré produkujeme a vôbec nepotrebujeme. Ilustroval to na mnohých príkladoch z nášho každodenného života, napr. už len taká príprava a konzumácia šálky kávy. Hovoril o neúmernom raste energetických požiadaviek človeka, zvlášť v posledných desaťročiach, čo umožnili vynálezy ako napríklad Haber-Boschov reaktor na produkciu amoniaku a pod. A čo s tým? To bola druhá téza prednášky. Dr. Simančík neponúkal utopistické konštrukcie okamžitého nasadenia bezuhlíkatých technológií, ukázal, že by na začiatok stačilo zbaviť sa činností, ktoré nie sú pre náš život a životný štandard užitočné, ale pritom sú zdrojom nadbytočného tepla. Ilustroval to na dvoch príkladoch dnešnej globalizovanej spoločnosti – vytvárania a údržby obrovských plôch turfového trávnika, a to len preto, že je to „in“ a je to pekné... Prezentoval hrozivé čísla, koľko tepla sa tým vytvorí, koľko absorpčnej kapacity krajiny sa zničí, koľko vody a produktov, ktorých výroba vyžaduje produkciu ďalšieho tepla sa spotrebuje. Ďalším príkladom je pestovanie rezaných kvetov v Afrike a ich dovoz do západných krajín. Okrem emisií a spotreby umelých hnojív sa z Afriky v kvetoch vyváža aj ohromné množstvo vody, ktorá je tam taká potrebná. A u nás sa kosia plochy, kde by inak rástli kvety hneď za domom. Inšpirujúcich myšlienok bolo oveľa viac, ale to by táto aktualita mala rozsah malého románu.

Bola to opäť úžasná kaviareň, naozaj dôstojná oslava desiateho výročia.

Katarína Čižmáriková, Ján Gálik

Foto: Katarína Čižmáriková

Príloha

Vedecké kaviarne sa v Košiciach tešia veľkému záujmu
Príloha

Mentor košických vedeckých kaviarní Ján Gálik pri bilancii desaťročia
Príloha

Pohľad inžiniera na klimatické zmeny prezentoval František Simančík
Príloha

Ideme ďalej – zhodli sa Ján Gálik zo SAV a Peter Radkoff, riaditeľ Tabačky (vpravo). V pozadí kozmický konštruktér Ján Baláž z ÚEF SAV a multimediálny umelec Boris Vaitovič, ktorí patria medzi lektorov