Aktuality

Luník IX v Košiciach je určite najznámejším sídliskom na Slovensku a vďaka častej medializácii ho poznajú už aj v zahraničí. Je s ním spojených množstvo tvrdení, rôznych pohľadov a názorov. Na to, či sú to mýty, alebo realita, ktoré prišiel objasniť v októbrovej Vedeckej kaviarni v Košiciach Mgr. Ondrej Ficeri, PhD., zo Spoločenskovedného ústavu CSPC SAV, bolo zvedavých neúrekom mnoho ľudí. 

Kapacita kinosály košickej Kulturfabrik Tabačka nestačila, organizátori pristavovali ďalšie a ďalšie stoličky a nakoniec mnohí zvedavci počúvali prednášku mladého vedca – historika postojačky. V Košiciach stále zaujímavá a aktuálna téma prilákala pamätníkov i mladých ľudí, ktorí v čase výstavby Luníka IX ešte neboli na svete. Ibaže – mnohí na tomto pomaly legendárnom sídlisku doposiaľ nikdy neboli. „Košické sídlisko Luník IX je vo verejnom povedomí vnímané ako symbol zlyhaných pokusov o integráciu rómskeho obyvateľstva do majoritnej spoločnosti a ako synonymum zdevastovaného mestského geta obývaného asociálmi. Pri vzniku tohto sídliska a jeho premene na rasové geto sa v majoritnej spoločnosti ujal všeobecne rozšírený naratív ´najkrajšie košické sídlisko pri lese´, ktoré mali okrem Rómov obývať aj policajti a vojaci. Napokon ho zničili tí prví z nich,“ dôvodil Ondrej Ficeri a postupne popísal príchod Rómov do Košíc (ktorý sa datuje ešte do 14. storočia) i históriu vzniku Luníka IX. Poukázal na rôzne typy dezinformácií a pripomenul, že objasňovať a vysvetľovať ich je úlohou sociálnych vedcov, pretože popularizácia má sklony podliehať vplyvom intolerancie a rasizmu.

Návštevníkom vedeckej kaviarne popísal, že od 18. storočia vznikla a rozširovala sa akoby samostatná mestská časť tzv. Tábor, situovaná za dnešným zimným štadiónom pod Moldavskou cestou. Ako sa v Košiciach v súvislosti s industrializáciou rapídne zvyšoval počet obyvateľov, tak narastal aj počet Rómov. Ondrej Ficeri objasnil rôzne koncepcie riešenia cigánskej otázky v Československu, keď napr. od roku 1958 sa presadzovala koncepcia asimilácie a od roku 1965 koncepcia rozptylu (až po presun celých rodín do Česka). Hovoril o kategorizácii rómskych rodín na prispôsobené, prispôsobiteľné a neprispôsobené, ktorá zohrala svoju úlohu pri prideľovaní bytov Rómom aj v Košiciach. Napríklad viaceré stavebné bytové družstvá odmietali prideľovať byty druhej a tretej kategórii Cigánov. Naopak, solventní Rómovia, ktorí si za úspory chceli postaviť rodinný dom, v mnohých obciach nedostali súhlas príslušných národných výborov.

Vráťme sa k Luníku IX – jeho vzniku predchádzali viaceré úvahy a snahy o postavenie obytného súboru pre Rómov v Košiciach: od blokov na Žižkovej a Jánošíkovej ulici cez Krásnu i Luník V až po územie neďaleko obce Myslava s pracovným názvom sídliska ABC Myslava. Raz sa úvahy zmenili, inokedy sa zdvihol prudký odpor pôvodných obyvateľov voči novým susedom – Cigánom, potom zas štátny podnik Pozemné stavby nemal voľné stavebné kapacity... V roku 1975 úrady navrhli koncepciu novej urbanistickej jednotky Luník IX (dovtedajších osem luníkov tvorilo najväčšie sídlisko Terasa, od roku 1990 oficiálne Mestská časť Košice – Západ) medzi Terasou a dnes mestskou časťou Myslava. Je pravda, že les tam bol, ale o kúsok ďalej aj mestská skládka odpadu. Na novom sídlisku malo stáť na troch uliciach: Hrebendovej, Krčméryho a Podjavorinskej  518 bytov tzv. pražského typu, z nich 204 štátnych, o ktorých prideľovaní rozhodovali národné výbory. Skratka ABC sa medzi populáciou vžila a znamenala Armáda, Bezpečnosť, Cigáni. Historik O. Ficeri previedol návštevníkov popularizačnej aktivity SAV obdobím prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia, keď Luník IX postavili a v rámci novoprijatej koncepcie mesta na riešenie cigánskej otázky a prípravou na vyhlásenie Mestskej pamiatkovej rezervácie v centre Košíc (1981) na ňom prideľovali byty Rómom, dovtedy obývajúcim najmä Tábor a staré byty v centre, ktoré sami neudržiavali a ani Bytový podnik. Mýtus ABC sa rozsypával, lebo ozbrojené zložky o byty na Luníku IX nemali záujem, súbežne sa totiž stavali iné sídliská, napr. na Furči. Vysoká koncentrácia Rómov v rozpore s akoukoľvek koncepciou rozptylu, ostré výhrady ostatných obyvateľov Luníka IX (v roku 1982 sťažnosť občianskej komisie voči neznesiteľným pomerom adresovaná KNV cez Výbor ľudovej kontroly až na ministerstvo a vládu), ktorí sa postupne snažili získať byt v inej mestskej časti, vrodený zvyk rómskych obyvateľov prichýliť početné príbuzenstvo s typickým spôsobom života tohto etnika, dlhy na nájomnom a poplatkoch za energie, na druhej strane márne snahy o zrovnoprávnenie aj pri plnení si záväzkov, neschopnosť (?) či bezradnosť (?) kompetentných orgánov sa podpísali pod nelichotivý stav Luníka IX, ktorý pôvodne predchádzala povesť najkrajšieho sídliska. „Mimochodom, vôbec nešlo o nadštandardné sídlisko. V pôvodnom projekte bola bežná občianska vybavenosť – škola, škôlka, obchod, kultúrne stredisko, ktorej výstavba meškala tak, ako to vtedy bolo zvykom,“ poznamenal Ondrej Ficeri. V posledných rokoch bolo nutné z bezpečnostného hľadiska zbúrať šesť vybývaných blokov s narušenou statikou, čo však prispelo k vzniku ďalších nelegálnych osád na území Košíc. Jednou z najnovších snáh zlepšiť situáciu je spoločná iniciatíva ETP Slovensko, mesta Košice a Mestskej časti Košice – Luník IX spolu so svojpomocnou výstavbou vybudovať aj vzorový dom podobný individuálnym domom, pri ktorého stavbe stavitelia získajú odborné zručnosti.

Po prednáške Ondreja Ficeriho sa rozvinula bohatá diskusia. Spomínali pamätníci, ktorí bývali na Luníku IX, svoj názor prezentovali niektorí aktivisti z OZ zaoberajúcich sa rómskou otázkou, niektorí sa pýtali, či je vôbec krajina, kde uspokojivo vyriešili integráciu rómskeho etnika, iní poradili ako vzor integrácie obec Spišský Hrhov. Unisono prevládol názor na cestu riešenia – vzdelanie.

Na záver mentor košických vedeckých kaviarní RNDr. Ján Gálik, CSc., z Neurobiologického ústavu BMC SAV poďakoval prítomným za trvalý záujem o túto formu popularizácie vedy, ktorá v novembri oslávi desať rokov trvania.

Text a foto: Katarína Čižmáriková