Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Slávnostný koncert Štátnej filharmónie Košice a Pavla Šporcla.

Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu VII.

24. 9. 2019 | videné 629-krát

Ústav slovenskej literatúry SAV a Quirinus, o. z. v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej a Múzeom Prvého slovenského gymnázia v Revúcej usporiadali 11. a 12. septembra interdisciplinárnu konferenciu Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu VII. Podujatie sa konalo v priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej a vyvrcholilo slávnostným koncertom Štátnej filharmónie Košice a husľového virtuóza Pavla Šporcla (ČR). 

Každoročne organizovaná konferencia o kultúrnom dedičstve Gemera a Malohontu má ambíciu spracovať problematiku spoznávania, uchovávania a sprístupňovania regionálneho kultúrneho dedičstva v celej jej rozmanitosti. Súčasne ponúknuť nástroje na pretavenie vedeckých poznatkov do aplikačnej praxe. Tohtoročné podujatie bolo výstupom projektu APVV-17-0161 „Zanedbané súvislosti. Príležitostné žánre v slovenskej literatúre v 16.–18. storočí“. Jeho osobitnú časť predstavovali príspevky literárnohistorického zamerania, ktoré sa orientovali na regionálnu ukotvenosť príležitostnej tvorby spätej (nielen) s gemersko-malohontským regiónom. (Timotea Vráblová: Príznak príležitostnosti ako poetický princíp v cirkevnej piesňovej tvorbe 17. až 18. storočia; Petra Rusňáková: Príležitostná skladba Schola crucis et lucis v kontexte Masníkovho a Simonidesovho diela; Erika Brtáňová: „Radostná kázeň“ Samuela Kellnera; Oľga Vaneková: Solennem cathedrae scholasticae cum ecclesiastica commutationem, 1773 a Plausus epithalamicus, 1770. Príležitostné latinské básne Michala Semiana venované Pavlovi Šramkovi; Lenka Rišková: Zuzany Laučekové v príležitostných básňach Bohuslava Tablica; Martin Braxatoris: Poetika básne Juraja Palkoviča Na památku... Johany Kristíny z Kovačíč...).

Osobitný blok konferencie organizátori venovali organologickým otázkam z muzikologických, archeologických, akusticko-architektonických a matematických aspektov (Andrej Štafura: Organ v Rímsko-katolíckom kostole sv. Vavrinca diakona v Revúcej; Peter Barta: Príspevok k absolútnemu datovaniu organových pozitívov; Martin Čulík: Priestorová akustika sakrálnych stavieb [Mokrá Lúka a Revúca]; Ján Haluška: Matematický pohľad na vybrané menzúry organových pozitívov Gemera). Ďalšie príspevky sa týkali problémov lingvistickej dialektológie (Júlia Dudášová: Profesor Štefan Tóbik, významný gemerský rodák z Hnúšte), rozvoja cestovného ruchu (Daniela Hutárová: Potenciál pre rozvoj cestovného ruchu vo vidieckych oblastiach Slovenska na príklade regiónu Gemer) a cirkevných dejín (Marta Mikitová: Príspevok k dejinám cirkevného zboru v Ratkovej) v regionálnych gemerských súvislostiach.

V rámci podujatia sa konala aj vedecká kaviareň o tzv. lubeníckom hudobnom zborníku z 18. storočia (hlavný hosť Miriam Das Lehotská). Interdisciplinárny charakter konferencie umožnil bádateľom v rozmanitých oblastiach participovať na podnetnej vedeckej diskusii, ktorej spoločným menovateľom bol výskum regionálnej kultúry a jeho praktické aplikácie. 

Martin Braxatoris, Ústav slovenskej literatúry SAV