Aktuality

Zmysel pre recesiu a svojím spôsobom čudáctvo, ako aj pochybnosti, kde je pravda a aký je prínos pre spoločnosť, museli mať v sebe návštevníci ostatnej vedeckej kaviarne v Košiciach. Vyžadovala si to téma, ktorú organizátori tentoraz zvolili: Ig nobelovky (hovorovo antinobelovky).

Lektora Ing. Samuela Bucka, PhD., z Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach na úvod predstavil početnému obecenstvu v Tabačke mentor košických vedeckých kaviarní RNDr. Ján Gálik, CSc., z Neurobiologického ústavu BMC SAV ako svojho „kaviarenského“ kolegu z Prešova. Ten pred štyrmi rokmi začal ako voľnočasovú aktivitu organizovať vedecké kaviarne v centre Šariša, aby Prešovčania nemuseli cestovať do Košíc. „Priestor mi vo svojej kaviarni poskytla priateľka a Science Café mesačne vyhľadáva čoraz viac ľudí. Aj vďaka cenným radám skúsených košických popularizátorov vedy a ich dobrých tipov na lektorov,“ poďakoval a pustil sa do histórie vzniku Ig nobelových cien. Od roku 1991 ich každoročne na jeseň v Harvarde odovzdáva satirický časopis Annals of Improbable Research. Je to ocenenie za objavy, ktoré síce ľudí najprv rozosmejú, no potom ich donútia zamyslieť sa.

Úsmev vyvoláva tvrdenie, že pri prechádzaní obličkových kameňov pomáha jazda horskou dráhou. To v Orlande tvrdilo lekárom niekoľko pacientov. A čo ak je to pravda? Dvojica lekárov pomocou modelov obličiek z 3D tlačiarne na horskej dráhe v Disneylande zistila, že ak s modelom sedeli v zadnom vozíku, prechod obličkového kameňa bol značne úspešný. V roku 2018 za to dostali antinobelovku za medicínu.. „Pri hlbšom zamyslení sa z toho vyplynie nápad zaoberať sa v budúcnosti silami, ktoré na kameň pôsobia a ako ovplyvňujú jeho posun. A následne vybudovať simulátory,“ uzavrel Samo Bucko a postupne predstavil ďalšie vlani udelené ceny. Napríklad cenu za literatúru dostali autori za výskum, v ktorom zistili, že väčšina ľudí nečíta návody na použitie výrobkov (najviac bolo tých, ktorí návody nečítajú, ale chcú, aby im niekto ukázal, čo všetko prístroj dokáže). Cenu za ekonómiu si odniesla skupina vedcov, ktorí skúmali, či sa nám uľaví, ak svoju zlosť presmerujeme z nenávideného šéfa na voodoo bábiku. Pozornosť pútal tiež japonský lekár Akira Horiuchi, ktorý získal Ig Nobelovu cenu za vzdelávanie v medicíne za kolonoskopické samovyšetrenie.  Za cenou za chémiu je rozšírený ľudský zvyk čistiť si fľak na odeve naslineným prstom a následné zistenie, že v Portugalsku pri reštaurovaní niektoré umelecké diela obsahujú sliny. Vedci teda zmerali, do akej miery sú ľudské sliny dobrým čistiacim prostriedkom na špinavé povrchy, napríklad sochy z 18. storočia.

Samo Bucko objasňovaním nápadov vedcov skúmať naoko absurdné javy udržal pozornosť návštevníkov košickej vedeckej kaviarne bez prestávky vyše hodiny. S potešením pripomenul, že Slováci síce Nobelovu cenu zatiaľ nedostali, ale antinobelovku za medicínu už áno. V roku 2015 ju spolu s Hadžime Kimatom získal tím v zložení Jaroslava Durdiaková, Peter Celec, Natália Kamodyová, Tatiana Sedláčková, Gabriela Repiská, Barbara Sviežená a Gabriel Minárik za experimenty pri skúmaní DNA slín, presnejšie kontaminácie bozkávaním.

Hlavný organizátor Ján Gálik lektorovi z Prešova poďakoval a na marcovú vedeckú kaviareň avizoval tému žiarenia. (kč)

Foto: Tomáš Čižmárik