Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Peter Samuely a Peter Skyba predstavujú projekt Európskej mikrokelvinovej platformy.

Košickí fyzici súčasťou Európskej mikrokelvinovej platformy

7. 2. 2019 | videné 1038-krát

Centrum fyziky nízkych teplôt Ústavu experimentálnej fyziky SAV sa stane súčasťou Európskej mikrokelvinovej platformy, ktorú tvorí osem špičkových európskych akademických inštitúcií. Uspeli v 10-miliónovom projekte v rámci schémy Horizont 2020, časti excelentná veda, zameranej na rozvoj strategických technológií.  

„Platforma predstavuje pokročilú európsku vedecko-výskumnú infraštruktúru v oblasti fyziky a techniky ultranízkych teplôt a extrémne citlivých meracích techník, so špecifickým zameraním na kvantové technológie a kvantové materiály. Naším cieľom je študovať nové javy, kvantové materiály a nanotechnológie, ktoré sú kľúčové aj pre nedávno spustenú iniciatívu Európskej komisie – Quantum Technology Flagship. Chceme vyvíjať nové techniky a nové metódy meraní a rozšíriť realizáciu experimentov do oblasti nanokelvinových teplôt. Túto jedinečnú infraštruktúru poskytneme aj externým požívateľom,“ hovorí Dr. Peter Skyba z Centra fyziky nízkych teplôt ÚEF SAV v Košiciach, zodpovedný riešiteľ, ktorý spolu s prof. Petrom Samuelym, podpredsedom SAV pre vedu, výskum a inovácie, projekt predstavili.

Ultranízke teploty sú pre budúce kvantové technológie kľúčové, umožnia dosiahnuť kvantovú limitu pre elektronické aj nanomechanické prístroje, ako aj využitie kvantových materiálov, ako sú supravodiče a topologické materiály v revolučných technológiách. Pripravenosť zvládnuť a vyvíjať kvantové technológie bude v blízkej budúcnosti rozhodovať o ekonomickom úspechu danej krajiny v 21. storočí. V súčasnosti sa totiž začína tzv. druhá kvantová revolúcia, ktorá prinesie komplexné kvantové technológie, ako sú kvantové počítače, senzory, kvantovú kryptografiu, či kvantový internet. 

Cieľom projektu EMP, ktorého ukončenie sa predpokladá na konci roka 2022, je:

-          poskytovať prístup k jedinečnej európskej výskumnej infraštruktúre tvorenej EMP ako Európske laboratórium ultranízkych teplôt bez bariér pre externých používateľov,

-          študovať nové javy, kvantové materiály a nanotechnológie, ktoré sú kľúčové aj pre nedávno spustenú iniciatívu Európskej komisie – Quantum Technology Flagship,

-          rozšíriť integráciu a spoluprácu medzi vedúcimi európskymi nízkoteplotnými laboratóriami,

-          vyvíjať nové techniky a nové metódy meraní,

-          rozšíriť realizáciu experimentov do oblasti nanokelvinových teplôt,

-          podporovať študentov, vedeckých a technických pracovníkov pracujúcich v oblasti fyziky a techniky veľmi nízkych teplôt v Európe organizovaním kryokurzov, škôl a seminárov,

-          spolupracovať s technologickými a priemyselnými partneri s cieľom urýchlenia prenosu vedeckých znalostí a poznatkov do priemyselných aplikácií a inovácií,

-          informovať laickú a odbornú verejnosť o dosiahnutých vedeckých výsledkoch a o pokroku v oblasti technických inovácií a aplikácií.

Európska mikrokelvinová platforma je konzorciom 17 vedúcich akademických a priemyselných inštitúcií Európy v oblasti fyziky ultranízkych teplôt a technológií (http://emplatform.eu). Jadro konzorcia EMP tvorí osem špičkových európskych akademických inštitúcií: Univerzita Aalto (Fínsko), Univerzita Basel (Švajčiarsko), CNRS Grenoble (Francúzsko), Univerzita Heidelberg (Nemecko), Univerzita Lancaster (Veľká Británia), Royal Holloway Univerzita Londýn (Veľká Británia) a Technická univerzita Viedeň (Rakúsko).

„Centrum fyziky nízkych teplôt ako spoločné nízkoteplotné pracovisko Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a Prírodovdeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach je jedným z kľúčových partnerov projektu EMP. Jednoznačne tak potvrdzuje, že je špičkovým európskym pracoviskom v tejto oblasti,“ konštatoval prof. Peter Samuely. Toto významné postavenie košického Centra je výsledkom dlhodobej a cieľavedomej práce všetkých jeho vedeckých a technických pracovníkov.

V roku 2019 práve uplynie jubilejných 50 rokov od skvapalnenia prvého hélia a tým aj od založenia košického laboratória fyziky nízkych teplôt. „S nadsádzkou sa zvykne hovoriť, že Košice dokážu byť najchladnejším miestom vo vesmíre...,“ dodáva s úsmevom P. Samuely. (huc, an)

Foto: Marcel Matiašovič a ÚEF SAV