Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Dr. Ľuptáčik pri výklade

Košické vedecké kaviarne pokračujú aj v novom roku

1. 2. 2019 | videné 647-krát

V Košiciach sa v poslednú januárovú stredu uskutočnila prvá tohtoročná vedecká kaviareň. Tento rok bude pre košické vedecké kaviarne jubilejným, bude to už 10 rokov ich existencie v Košiciach. Za tento čas sa stali integrálnou súčasťou kultúrneho života v meste a tiež inšpiráciou pre viaceré podobné projekty.

Januárová vedecká kaviareň sa venovala životu pod našimi nohami, živočíchom žijúcim v pôde. Sprievodcom po tomto skrytom svete plnom života bol milovník roztočov a krtonôžok RNDr. Peter Ľuptáčik PhD., z Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ v Košiciach. Účastníkom kaviarne odhalil tmavý a stiesnený svet podzemných chodbičiek a komôrok, a dômyselné prispôsobenia drobných živočíchov na život v ňom. Tam, kde nie je svetlo, strácajú oči význam, preto mnohé pôdne živočíchy oči nemajú. Spoznať sa dajú aj podľa farby, mnohé sú však prevažne biele, pretože pigmentácia povrchu tela slúži hlavne na ochranu pred slnečným žiarením a maskovaniu, čo v tmavých podzemných chodbách nehrozí. Ak je živočích sfarbený, je to znak, že určitý čas trávi aj na povrchu. Ak oči nie sú v podzemí potrebné, o to potrebnejší je hmat, o čom svedčí množstvo hmatových chĺpkov po celom tele. Dômyselne ohybnými nie sú len tykadlá, ale vlastne celé telá malých tvorov preto, aby sa vedeli v spleti neorganizovaných chodbičiek a komôrok predierať a nepolámali alebo nezasekli sa pri tom.

Dôležitou je aj ochrana pred predátormi, pretože aj vo svete pod zemou prebieha boj o život. Najčastejšou formou obrany je útek, u chvostoskokov je potenciovaný špeciálnym „pružinovým“ systémom pre rýchle odskočenie od predátora. Veľmi častou ochranou sú rôzne formy pancierov, ktoré chránia mäkké časti tela, alebo sú časti tela naplnené toxínom. Zaujímavou bola aj informácia o rozmnožovaní pôdnych živočíchov, ktoré si dokážu poradiť aj so situáciou keď je veľmi ťažké nájsť si partnera bez očí a v neorganizovanom pôdnom bludisku. Samčeky často zanechajú svoj genetický materiál na výraznom mieste, aby ho samička našla. Samičky sa v čase núdze dokážu zaobísť aj bez partnerov a  rozmnožujú sa tzv. partenogenézou, t. j. bez potreby samčekov.

Čas venovaný svetu roztočov, červov, dážďoviek, medvedíkov, stonožiek a mnohonôžok, ucholakov, chvostoskokov aj hrozivo vyzerajúcich šťúrikov zbehol veľmi rýchlo, čo sa týkalo aj následnej živej diskusie. Kaviareň sa skončila ako vždy vďačným potleskom pre prednášajúceho a pozvaním na ďalšiu kaviareň vo februári.

Text a foto: Ján Gálik