Aktuality

Ľudská slza ako umenie

Vložil(a): A. Nozdrovická, 17.1.2019, videné 375-krát

Vedu a umenie spojili do jedného celku vedci z Lekárskej i Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika a Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Na výstave, ktorú inštalovali v Kasárňach/Kulturparku v Košiciach, prostredníctvom obrazov približujú širokej verejnosti výsledky niekoľkoročného výskumu diagnostického potenciálu ľudskej slznej tekutiny pri niektorých ochoreniach.

S pozorovaním slznej tekutiny pomocou atómového silového mikroskopu  začala v roku 2015 doc. RNDr. Vladimíra Tomečková, PhD., z LF UPJŠ v Košiciach spoločne Mgr. Vladimírom Komanickým, PhD., z Ústavu fyzikálnych vied PF UPJŠ, zakladateľom nanolaboratória, kde sa výskum realizoval. „Slzami ľudia vyjadrujú rôznorodé emócie a my sme sa presvedčili, že slzy dokážu dokonca detegovať prítomnosť rôznych ochorení. Každá slza je svojou štruktúrou jedinečná,“ povedala V. Tomečková. Vhodných pacientov na odber vzoriek spočiatku vyberala oftalmologička MUDr. Gabriela Glinská, ku ktorej sa neskôr pridali lekári z odboru psychiatrie a neurológie. Doteraz vyšetrili 60 vzoriek pacientov s rôznymi očnými ochoreniami, ďalej s diabetom, sklerózou multiplex, depresiou, bipolárnou poruchou, Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou.

„Výskumný tím pod vedením Vladimíry  Tomečkovej  realizoval merania pomocou fluorescenčnej spektroskopie a v spolupráci s Vladimírom Komanickym a jeho skupinou pomocou AFM. Keďže výsledky vyzerali veľmi sľubne, oslovili nás, či by sme mohli pomerať aj infračervené spektrá týchto vzoriek. Takto by bolo použitých viacero metodík a pokiaľ by sa  výsledky zhodovali, tak by to podporilo predpoklady – prvé skúšobné merania ukázali, že spektrá sa skutočne menia v závislosti od diagnózy,“ vracia sa k začiatkom spolupráce RNDr. Natália Tomašovičová, CSc., samostatná vedecká pracovníčka z oddelenia magnetických javov Ústavu experimentálnej fyziky SAV. „Náš podiel spočíva hlavne v realizácii meraní infračervených spektier. Pre vysvetlenie – infračervené spektrum je ako odtlačok palca. V prírode neexistujú dve látky, ktoré by mali rovnaké spektrum. Ak sa zmení štruktúra danej látky, zmení sa aj jej infračervené spektrum, t. j. zmení sa poloha píkov v ňom. Vďaka tomu vieme zistiť, či došlo k zmene štruktúry proteínov, ktoré sa nachádzajú v slznej tekutine.“

Výstava vedeckých obrazov je v pavilóne Bravo sprístupnená verejnosti do 17. februára.

Katarína Čižmáriková

Foto: Tomáš Čižmárik a archív N. Tomašovičovej

Príloha

Natália Tomašovičová (vpravo) a jej doktorandka Katarína Zakuťanská, ktoré merajú infračervené spektrá vzoriek slznej tekutiny, na vernisáži vedecko-umeleckého projektu.
Príloha

AFM zobrazenie a infračervené spektrá zdravého človeka, pacienta s diabetes melitus a pacienta s glaukómom.
Príloha

Pohľad na spolupracujúcich vedcov z troch košických výskumných a vzdelávacích inštitúcií na vernisáži atraktívnej výstavy.