Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Na titulnej strane knihy sú kontúry novogotickej katedrály svätého Patrika, najvýznamnejšej katolíckej pamiatky New Yorku.

Šiesta kniha Mariána Gálika v čínštine

18. 12. 2018 | videné 601-krát

K príležitosti 85. narodenín PhDr. Mariána Gálika, DrSc., bývalého vedúceho pracovníka Ústavu orientalistiky SAV, laureáta Ceny Alexandra von Humboldta, akademika Učenej spoločnosti Slovenska, vyšla kniha s názvom Fanyi yu yingxiang "Shengjing" yu Zhongguo xiandai wenxue (Translation and Influence. Bible and Modern Chinese Literature), Peking: Social Sciences Academic Press (China), 14+39+353 strán.

Jej čínske vydanie trvalo celých 14 rokov. Kniha sa skladá z predslovu od prof. Ireny Eberovej z Hebrejskej univerzity, Jeruzalem, Gálikovho úvodu, jeho 19 esejí a doslovu od prof. Liu Yan z Pekingskej univerzity medzinárodných štúdií, ktorá je zároveň hlavnou prekladateľkou a redaktorkou knihy. Dlhé trvanie vydania zapríčinila aj literárna cenzúra vydavateľskej činnosti v posledných rokoch po nástupe súčasného vedenia Komunistickej strany Číny. Inak by kniha mohla vyjsť aspoň o dva roky skôr.

Na titulnej strane knihy sú kontúry novogotickej katedrály svätého Patrika, najvýznamnejšej katolíckej pamiatky New Yorku, hoci otázkam literárneho vplyvu Biblie a kresťanstva na Čínu v posledných dvoch stáročiach sa v najväčšej miere venovali protestanti a pozornosť katolíkov v tejto oblasti bola oveľa menšia. Jediný dôležitý preklad Biblie ako veľkého diela svetovej literatúry, ktorý urobili katolíci pod vedením talianskeho misionára P. Gabriele M. Allegru, O. F. M. (1907 – 1976), veľmi málo zapôsobil v literárnej oblasti Číny. Určitá nevraživosť medzi katolíkmi a protestantmi rôznych denominácií, a pravdepodobne aj kvalita prekladateľov zapôsobila, že už storočie je najpopulárnejší preklad protestantskej verzie z roku 1919. Jej pôsobenie a obľuba medzi čitateľmi sa dajú porovnať s anglickou King James Version, nemeckým prekladom Martina Luthera a českou Kralickou bibliou. Preklady tejto čínskej verzie potrebovali plné tri desaťročia.

Recenzovaná kniha obsahuje materiály týkajúce sa ČĽR, Taiwanu a Hongkongu. Neobsahuje však ani zďaleka všetko, čo autor napísal. Iná pripravovaná kniha by sa mala týkať otázok paralel, ktoré sú medzi Bibliou a klasickou čínskou literatúrou, napr. biblickou Piesňou piesní a najstaršou čínskou poéziu, kráľom Dávidom (ca 1037 – ca 967 pred n. l. ) a čínskym hegemonom Jin Wengongom (ca 697 – 628 pred n. l. ) a pod. Tá bola z väčšej časti preložená a čaká na vydanie.

To isté vydavateľstvo uvažuje o treťom vydaní Gálikovej dizertácie pre vedeckú hodnosť DrSc. z roku 1970, lebo prvé dve sú už dávno vypredané a teraz ich možno dostať v antikvariátoch za dvoj- až trojnásobnú cenu oproti pôvodnej predajnej ceny. Mnohí čínski vedci radšej čítajú tlačené knihy ako elektronickú literatúru.

Treba ešte dodať, že recenzovaná kniha je doplnená štúdiou hlavnej prekladateľky a redaktorky, ktorá pôvodne vyšla pod názvom Sub aegide Pallas (II): Marián Gálik Hexagenarian v časopise Ústavu orientalistiky SAV Asian and African Studies, 2013, 1, pp. 136 – 153 s krátkym doslovom z roku 2016, kde spomína návštevu Igramu, rodnej obce Mariána Gálika.

Mgr. Daniela Zhang-Cziráková, PhD., Ústav orientalistiky SAV