Aktuality

Obavy organizátorov košických vedeckých kaviarní, či po letnej pauze priaznivci na ne nezabudli, sa nenaplnili. V kinosále Kulturfabrik Tabačka 26. septembra takmer nezostalo voľné miesto. Tentoraz si prišli – popri stabilných zvedavcoch zväčša fyzici a vysokoškoláci – vypočuť jadrového fyzika Mgr. Martina Venharta, PhD. z Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave. Témou bol spektrometer TATRA v CERN-e, pomocou ktorého hľadá mladý vedec odpoveď na otázku, aký tvar majú atómové jadrá.  

Lektor s hlavným organizátorom vedeckých kaviarní RNDr. Jánom Gálikom, CSc. z Neurobiologického ústavu BMC SAV dorazili pár minút pred začiatkom. „Ideme rovno zo zasadnutia v Bratislave, viete, aká je situácia SAV,“ vysvetľoval Martin Venhart, ktorý je aj členom Predsedníctva SAV. Zapol notebook, nadýchol sa a výborným popularizačným štýlom vyše hodiny vysvetľoval históriu objavenia atómov a atómového jadra, ktorého štruktúrou sa zaoberá so špeciálnym prihliadnutím na jeho tvar (niektoré vyzerajú ako lopty na rugby, iné ako disk alebo sú guľaté). Uviedol, že na to, aby vedci získali informáciu o štruktúre jadrovej hmoty, musia podrobne študovať žiarenie, ktoré tieto jadrá emitujú. Je to  veľmi náročná úloha, ktorá je navyše komplikovaná existenciou viacerých typov žiarení, ktoré musia odmerať súčasne. A tak sa dostal k dôvodu svojho pôsobenia v CERN-e: „Je to pre mňa jedno z laboratórií, kde robím svoje experimenty. Často sa ma ľudia pýtajú, ako sa dá dostať do CERN-u. Neviem im celkom jasne odpovedať, pretože ja som mal najprv myšlienku na experiment, ktorý som chcel realizovať a až potom som začal hľadať miesto, kde by sa to dalo urobiť. A jediným miestom na svete je momentálne CERN.“ Mladý vedec v roku 2011 navrhol prvý slovenský experiment v CERN-e: IS521 na urýchľovači ISOLDE. Následne viedol tím SAV, ktorý na tento účel skonštruoval spektrometer TATRA a realizoval úspešné merania v CERN-e. Ide o mechanický systém, ktorý skúma deformáciu jadra atómu v momente jeho zrodu. Prístroj pracuje vo vákuu a v jeho vnútri je obrovská radiácia. Spektrometer TATRA postavili a je uložený vo Fyzikálnom ústave SAV v Bratislave. Do prevádzky ho však spúšťajú v CERN-e. Zakaždým, keď tak chcú urobiť, musia zariadenie svojpomocne prevážať v dodávke 1 300 kilometrov. „Každá cesta je plná napätia,“  prezradil M. Venhart a zabavil obecenstvo spomienkami na niektoré priam hororové situácie. 

Vďaka tomu, že vznikla TATRA, dnes existuje aj paralelný experimentálny program v cyklotrónovom laboratóriu na Univerzite v Jyväskylä (Fínsko) a v iThemba Labs (Kapské Mesto, Juhoafrická republika). „Na celom tomto programe sú pre mňa najcennejší moji študenti a mladí postdoci. Sú ochotní podstupovať dobrodružstvá ako cestovanie s dodávkou na trase Bratislava – Ženeva, dohadovať sa s policajtmi a colníkmi, ktorých je vinou neutešenej situácie v Európe na cestách veľa, pracovať s nebezpečnými rádioaktívnymi izotopmi, nespať, nejesť, učiť sa šoférovať po ľavej strane cesty alebo jazdiť (vľavo) medzi nebezpečnými slumami v okolí Kapského Mesta. A to všetko preto, lebo ich šéf chce poznať odpoveď na otázku: prečo nie je atómové jadro guľaté. Nesmierne si ich vážim!” zložil poklonu svojim kolegom.

Po prednáške sa rozprúdila dlhá debata, východniari využili prítomnosť špičkového jadrového fyzika. Radi by ho privítali aj do tretice (v novembri 2017 sa venoval chemickým prvkom vo vesmíre).

Text a foto: Katarína Čižmáriková