Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Marketingovo zabodovala najmä výroba žabieho slizu. Aj takýmto spôsobom možno vzbudiť záujem o chémiu i biofyziku. Danka Švarcbergerová a Katarína Šipošová (v pozadí) z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.

Hitom v Košiciach bol žabí sliz

30. 9. 2018 | videné 826-krát

Osemdesiat stánkov, jedenásť popularizačných prednášok, desiatky trpezlivých vedcov v plnom sústredení od rána do večera v obchodnom centre Atrium Optima v Košiciach - taká bola tohtoročná Európska noc výskumníkov v druhom najväčšom meste na Slovensku. Košice záverom septembra ovládla veda (v stredu bola aj vedecká kaviareň, v sobotu vedecký brloh).

Na termín – posledný septembrový piatok – si školáci i predávajúci v košickej Optime už zvykli, Noc výskumníkov sa tam konala po deviatykrát. Mnohí návštevníci prišli a zaujímali sa vo zvýšenej miere o výsledky výskumov SAV aj kvôli jej zložitej situácii, o ktorej sa veľa dozvedajú v médiách. Zamestnanci košických ústavov SAV im aj bez slov zelenými stužkami, ktoré symbolizujú nádej, pripnutými na tričkách odpovedali, že „Veda chce žiť“ a tiež „SAV chce žiť“.

Záujem o novinky a zaujímavosti výskumníkov na východnom Slovensku dokazovalo parkovisko zaplnené autobusmi so značkami okresov od Rimavskej Soboty po Trebišov. Význam podujatia podčiarkla aj hojná účasť predstaviteľov SAV (na čele s jej podpredsedami prof. Petrom Samuelym a prof. Jurajom Koppelom), ako aj predstaviteľov košických i prešovskej univerzity, rovnako zástupcov kraja a mesta Košice.

Najväčšiu expozíciu zo SAV mal Ústav experimentálnej fyziky SAV. Fyzici  prevádzali na príklade levitujúceho vláčika aj princíp supravodivosti, čarovný svet magnetov,  účinky vákua a iné. Najviac obliehaný bol stánok s nápisom „Vyrob si žabí sliz“.  Pracovníčky oddelenia biofyziky marketingovo výborne odhadli hravosť návštevníkov, ktorí si usilovne  namiešali vlastný „sliz“, ktorého základom bolo obyčajné biele tekuté lepidlo a pre farebnú príťažlivosť aj potravinárska farba. Pri správnej konzistencii a po poctivom miešaní si odnášali v igelitovom vrecúšku hmotu podobnú veľkej žuvačke, ktorá sa ale nelepila. O túto vedeckú hračku mali záujem aj dospelí. Po prehliadke expozícií si vlastnoručne namiešaný exemplár odnášal v hrsti aj viceprimátor Martin Petruško, ktorý aktuálne riadi samosprávu Košíc. Vybral si jednu z farieb mesta modrú (druhá je žltá). Po štyroch hodinách slizového experimentovania mali demonštrátorky Katarína Šipošová a Danka Švarcbergerová pot na čele a najmä obavy, ako uspokoja ďalších záujemcov. „Nakúpili sme pätnásť litrov lepidla, ale do večera stačiť nebude,“ zhodnotila kritickú situácia Danka Švarcbergerová s tým, že našťastie sú v obchodnom dome aj papiernictvá, kde lepidlo prípadne dokúpi.    

V štyroch stánkoch predstavil svoje zameranie Ústav geotechniky SAV. Geotechnici tu zriadili čarovný svet kameňov – šutrárium. Predstavili nerastné bohatstvo Slovenska i mechanochémiu a tiež ochranu pôd a vôd pod názvom „Baktérie v životnom prostredí – pomáhajú, či nie?“ Po odpovedi na túto otázku geotechnici pátrali v rokoch 2013-2017 aj prostredníctvom projektu 7. RP „WaSClean – čistenie vôd a pôd od zmiešaných kontaminantov.“ Jedným z riešiteľov bol MVDr. Daniel Kupka, PhD., vedúci oddelenia minerálnych biotechnológií ÚgT SAV. Vysvetlil, že skúmali a vyvíjali nové materiály a technológie pre remediáciu kontaminovaných pôd a vôd. „Zapojili sme sa aj my do riešenia známeho problému chemickej skládky vo Vrakuni a ohrozenia čistoty podzemnej vody. Vedeli by sme napríklad záhradkárom ponúknuť možnosť filtrácie vody, ktorá by sa mohla vyčistiť aspoň na polievanie a splachovanie. Čakáme na oslovenie BSK. Zapojili sme sa tiež do spolupráce s U.S. Steel, s.r.o., kde riešime čistenie odpadových vôd z povrchovej úpravy plechov. Obsahujú vysoké percento saponátov, penia a majú vysoké pH. Ak by sa odstránili, voda by mohla recyklovať,“ pomohol trochu nahliadnuť do chemickej kuchyne ústavu.  

Prejsť všetky stánky zabralo niekoľko hodín – vrátiť sa s archeológmi o niekoľko storočí, ísť s vajíčkom na vandrovku spolu s vedcami z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat CBV SAV, hľadať s parazitológmi, čím sú zašpinené pieskoviská...  Veľa odpovedí na svoje otázky dostali poslucháči aj na jedenástich prednáškach, ktoré odštartoval doc. Milan Olejník  zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV prezentáciou vplyvu osmičiek na osudy Československa.   

Text a foto: Katarína Čižmáriková