Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Rituál pri ohni

Mladá etnologička SAV skúma rumunské veštice

8. 6. 2018 | videné 1376-krát

Majú šatníky plné farebného oblečenia, množstvo zlatých šperkov, silnú sebaprezantáciu, no zostávajú podriadené svojim mužom. Etnologička SAV Ivana Šusterová a fotografka Lucia Sekerová strávili v rumunskej Bukurešti dlhé týždne pozorovaním miestnych žien – Olašských  Rómiek vrajitoare, čo v preklade znamená čarodejnice. Venujú sa vešteniu a mágii, čo mladé vedkyne zaujalo natoľko, že o nich vydali knihu plnú fotografií a výsledkov zaujímavého výskumu.

„Stretávali sme sa so ženami rôznych generácií žijúcimi v Bukurešti a jej blízkom okolí, ktoré sa venujú vešteniu a magickým praktikám ako zárobkovej činnosti určenej pre klientov, klientky. Tie, ktoré sme navštívili, bývajú v domoch, ktoré pútajú svojou veľkosťou a ozdobnosťou pozornosť už z diaľky. Pestrofarebnosť ich šatníkov je dôležitá pri niektorých rituáloch,“ povedala doktorandka Ústavu etnológie SAV Ivana Šusterová.

Zlaté šperky, ktorými boli ženy a dievčatá ozdobené, ich chránia pred zlými silami a diablom. Na vlastnú sebaprezentáciu používajú stále viac aj online priestor na sociálnych sieťach a pútajú pozornosť médií.

„Mnohé z nich majú skúsenosti s reportérmi, ktorí sa objavujú aj na ich rodinných oslavách. Aj my sme to mohli vidieť na vlastné oči na zásnubách jednej rodiny, kde nás ženy pozvali. Súčasťou ich práce sú dnes bežne mobilné telefóny. Sú to výrečné ženy, ktoré deklarujú svoju silnú vieru v Boha a pri rituáloch si zakrývajú vlasy šatkou práve z úcty k Bohu,“ povedala Ivana Šusterová.

Mladé výskumníčky zisťovali aj to, ako vníma tieto ženy spoločnosť. V Rumunsku je veštenie a čarodejníctvo živou témou. Svedčia o tom aj pokusy o zavedenie daní za vešteckú činnosť. Tie sa však zatiaľ nepresadili.

„Samotné vrajitoare hovorili o bezproblémovom spolunažívaní s majoritou, pokiaľ ide o spolunažívanie so susedmi. Niektoré však hovorili o ničení ich reklamných banerov na bránach domov. Jeden chlapec sa mi priznal, že v škole nevedia, čo jeho mama robí. Nehovorí o tom, lebo má obavu, že by sa mu preto vysmievali,“ popisuje svoju prácu v teréne Ivana Šusterová.

Z množstva rozhovorov, ktoré výskum priniesol, sa mnohé výpovede končili slovami „to je tajné“, a teda niektoré otázky zostali otvorené. Cieľom výskumu mladých vedkýň však nebolo odhaľovať tajomstvá, pravdy či podvody. Odborníčky sa dôkladne pozreli na súčasnú podobu a modernizáciu remesla, ktoré si ženy odovzdávajú už po celé generácie.

„Najemotívnejšia chvíľa sa mi spája so staršou vrajitoare Elenou, ktorú sme často navštevovali a vždy sme sa cítili vítané. Po jednom náročnom a dlhom dni sme raz vošli do starého domu, kde nám viaceré ženy predviedli rituál. Ukončila ho Elena spevom starých rómskych a rumunských piesní vo dvore po tme a za praskania dreva v ohnisku. V tej chvíli som mala pocit, akoby sa svet so všetkými svojimi problémami zastavil a akoby som sa ocitla v mojom obľúbenom filme Gadjo dilo,“ spomína emotívne mladá etnologička.

Monika Hucáková

Foto: Lucia Sekerková