Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Vlády zdaňujú bohatých a podporujú chudobných.

Verejnosť o sociálnej spravodlivosti

19. 2. 2018 | videné 989-krát

Obyvatelia Slovenska sú stále presvedčení, že spravodlivá spoločnosť by mala všetkým zaručiť uspokojovanie základných potrieb, oceňovať ľudí podľa výsledkov ich práce a odstraňovať veľké príjmové nerovnosti: podiel tých, ktorí tvrdia, že to nie je veľmi alebo vôbec dôležité, je blízky 10 % alebo menší. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu európskych hodnôt EVS, ktorý pri príležitosti Medzinárodného dňa sociálnej spravodlivosti (20. februára) zverejnil Sociologický ústav SAV. Prieskum sa uskutočnil v októbri a novembri 2017, pričom sa tak ako v predchádzajúcich dvoch vlnách výskumu (1999 a 2008) zisťovali aj predstavy respondentov, čo by mala spravodlivá spoločnosť zabezpečovať pre svojich obyvateľov.

Podiel presvedčených o veľkej dôležitosti spomínaných podmienok v porovnaní s minulosťou klesol;  najvýraznejšie – o 28 percentuálnych bodov v podmienke zabezpečenia uspokojenia základných potrieb pre všetkých obyvateľov (zo 78 % v roku 1999 na aktuálnych 50 %).

Ako ďalej z prieskumu vyplýva, v slovenskej spoločnosti chýba konsenzus v otázke, či sociálna spravodlivosť je základnou charakteristikou demokracie. Spravodlivosť v zmysle prerozdeľovania nie je väčšinovo považovaná za typickú charakteristiku demokracie.

Demokracia a sociálna spravodlivosť

Vo výskume EVS 2017 sa respondenti vyjadrovali k súboru tvrdení o demokracii. Podľa výsledkov nevnímajú spojenie medzi prerozdeľovaním a demokraciou tak jednoznačne pozitívne ako v prípade normatívnych predpokladov spravodlivej spoločnosti. 

Pomoc od štátu v prípade nezamestnanosti je spomedzi hodnotených výrokov najsilnejšie a najkonsenzuálnejšie vnímaná ako charakteristika demokracie, ženy s týmto tvrdením súhlasia o čosi viac ako muži, rovnako je to aj pri zaistení rovnosti príjmov.

Zdaňovanie bohatých a podpora chudobných má v očiach obyvateľov SR paradoxne najmenšiu súvislosť s demokraciou. O paradoxe sa hovorí s uvážením vysokej deklarovanej podpory prerozdeľovania (zaistenia uspokojenia základných potrieb pre všetkých) a tiež relatívne vysokého príklonu k názoru, že poskytovanie podpory nezamestnaným je základnou charakteristikou demokracie. Respondenti s vysokoškolským vzdelaním sa prikláňajú skôr k hodnoteniu, že nejde o základnú charakteristiku demokracie.

Výsledky reprezentatívneho výskumu možno zovšeobecniť na celú populáciu, teda obyvateľov Slovenskej republiky vo veku 18 rokov a viac. Výsledky reprezentatívneho výskumu zohľadňujú rozloženie obyvateľov Slovenska podľa pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Výber respondentov sa uskutočnil podľa pravidiel daných metódou náhodného výberu v rôznych mestách a obciach na celom Slovensku. Odpovede zaznamenali vyškolení anketári pri osobnom rozhovore.

Výskum EVS

Výskum európskych hodnôt (EVS: European Values Study) je najstarším komparatívnym výskumom hodnotových orientácií v Európe (od roku 1983). Uskutočňuje sa v deväťročných cykloch a skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažucich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Na Slovensku sa financoval v rámci projektu APVV-15-0653: Hodnoty v dynamike spoločenských zmien na Slovensku a v Európe (HODYSE). Spoločným garantom projektu je medzinárodná metodologická skupina pri University of Tilburg, Holandsko (www.europeanvaluesstudy.eu).

(an)

Grafy: zk