Aktuality

Predseda SAV v Rádiu Aktual aj o fondoch a o vedeckej práci

Vložil(a): S. Ščepán, 11.1.2018, videné 670-krát

Zrušenie výzvy na čerpanie eurofondov na dlhodobý a strategický výskum nepovažuje predseda SAV za šťastné riešenie, no ešte väčšou chybou je, že doteraz nebola vyhlásená nová výzva. Vedci sa tak dostávajú do časového stresu s čerpaním prostriedkov. Uviedol to v Talkshow Zuzany Martinákovej v Rádiu Aktual predseda SAV prof. Pavol Šajgalík.

Pomohlo to však zadefinovaniu pojmu dlhodobý a strategický výskum, čo sme doteraz na Slovensku ani na univerzitnej, ani na akademickej pôde nepoznali, zdôraznil. Predstavitelia vedeckej a odbornej obce sa podľa predsedu SAV zhodli, že sem možno zaradiť aj väčšie firmy, ktoré však výskum robia dlhodobo, a na spoluprácu si musia prizvať zástupcu odbornej – či už akademickej, alebo univerzitnej obce. „Momentálne čakáme na novú databázu hodnotiteľov – čo je ďalšie zdržanie,“ hovorí P. Šajgalík a dodáva, že s prostriedkami z eurofondov SAV rátala pri projektoch čerstvých doktorandov. „Tým, že sa prideľovanie prostriedkov oddialilo, preložili sa aj projekty a doktorandi odišli pracovať inam.“

SAV sa podľa svojho predstaviteľa snaží o podporu mladých vedcov, ako aj ich návrat zo zahraničia na Slovensko. „Tento rok končíme projekt SASPRO, v ktorom sme ponúkli možnosť vedcom nastaviť si štvorročný projekt, kde riešili vedecky atraktívnu problematiku. Momentálne ich je 38, z nich je 16 Slovákov, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Je to návod, ako by mali vyzerať podmienky pre návrat vedcov domov,“ objasňuje P. Šajgalík, sám však priznáva, že voči ostatným kmeňovým zamestnancom SAV to mohlo vyznieť trochu nefér.

Rozpočet SAV

Podmienky pre Slovenskú akadémiu vied sa po roku 1989 radikálne zmenili. V roku 1990 sa rozpočet pre SAV znížil asi o polovicu, rovnako sa znížil počet zamestnancov. „Na druhej strane nám však hralo do kariet, že sme boli v tom čase prístupová krajina a mali sme možnosť čerpania eurofondov. Členské krajiny EÚ boli zároveň zvýhodňované, ak prijmú do svojho projektu prístupovú krajinu,“ objasňuje predseda SAV množstvo projektov, ktoré sa v tom čase v SAV začali robiť. Tvorba samotného rozpočtu SAV bola vždy vecou dohôd a rokovaní s rezortnými ministrami školstva a financií.  „V roku 2015 sa nám pri tvorbe rozpočtu podarilo nastaviť trochu komfortnejšie rozpočtové prostredie, keď sme podpísali s ministerstvom školstva a financií stabilizačnú zmluvu,“ konštatuje predseda SAV. Tá zaručuje minimálny rozpočet na tri roky.

Potrebujeme výskum?

„Kým v 80-miliónovom Nemecku existuje niekoľko mimouniverzitných inštitúcií, ktoré sa na rôznych úrovniach venujú výskumu, na Slovensku máme Slovenskú akadémiu vied, ktorá by mohla zastrešovať všetky typy výskumu pre potreby slovenskej spoločnosti,“ zdôvodňuje existenciu akadémie vied jej predseda. Úlohou SAV je podľa neho poskytovať základný výskum, aplikovaný výskum pre potreby priemyslu a dávať kvalifikované odpovede na otázky spoločnosti. „Úloha SAV v slovenskej spoločnosti je opodstatnená a nie je svojím postavením ničím výnimočná oproti ostatným krajinám,“ prízvukuje a dodáva, že aj preto sa snaží, aby sa vedecká práca dostávala bližšie k ľuďom.

„Máme užšiu spoluprácu s viacerými médiami, začali sme projekt Otvorená akadémia, založili sme Inštitút strategických analýz... To je balík, ktorý tlačíme pred sebou a dúfam, že prekonáme bariéru medzi nami a ľuďmi,“ konštatuje P. Šajgalík a zdôrazňuje, že výstupy zo SAV musia byť erudované, aby respondent vedel, že tomu môže veriť. „Chceme zmeniť našu stratégiu a snažiť sa odpovedať na jednoduché otázky, ktoré trápia ľudí, konkrétne.“ Zároveň však pripomína, že nie je ľahké zjednodušiť vedecký problém. „Vysvetliť pokusy v CERN-e nie je také jednoduché, my musíme nájsť spôsob, ako to priblížiť ľuďom. Vedci uvažujú vo veľmi prísne definovaných kategóriách. Tomu sa dá čeliť len vyššou vzdelanosťou. Potrebujeme teda nielen zjednodušene vysvetľovať, čo veda prináša, ale aj vzdelávať populáciu, ktorej sú informácie určené,“ zdôrazňuje.

Spoločenské vedy

Podľa predsedu SAV je v súčasnosti nesmierne dôležité rozvíjať spoločenské vedy. „Technický pokrok predbieha našu schopnosť adaptovať sa naň. Výdobytky nevieme využiť a zároveň z nevedomosti, ale aj vedomosti ich zneužívame. Tu je práve nezastupiteľná úloha humánnych vied,“ podčiarkuje. „Rúti sa na nás priemysel 4.0, prídeme o množstvo pracovných miest, na ľudí je úplne iný tlak v pracovnom prostredí... To všetko tieto vedy riešia.“  Jediný problém vidí P. Šajgalík v tom, že musíme nájsť hranicu, čo je vedecký poznatok a čo všeobecne zaužívaná pravda. „Každý pracovník SAV vystupujúci v médiách by si mal preto uvedomiť, že jeho stanoviská by mali byť odborné, objektívne a podoprené faktami.“

Veda a prax

Podľa predsedu SAV je veľký problém spoločnosti uvedomiť si, že aj vedomosť je tovar. Preto aj to veľké nepochopenie práce vedcov v SAV, že „oni sa tam len hrajú“.

„Potrebujeme komunikovať s našimi odberateľmi, že aj vedomosť si musia zaplatiť. Zároveň netvrdím, že celú ťarchu musia niesť oni. To je riziko a to musí niekto niesť. Vo svete to robí väčšinou štát. To, čo nám chýba, sú komunikačné kanály medzi reprezentantmi hospodárskej sféry, štátnou správou a nami. Čo je koho úloha, kto je ochotný do spoločného projektu investovať. Ak sa nenaučíme o tomto debatovať, potom napríklad bude vždy problém, čo s tými štrukturálnymi fondami – ako keby peniazmi nikoho. Chýba odborná diskusia.“

(an)

 

Príloha

Zuzana Martináková v rozhovore s Pavlom Šajgalíkom.