Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Dekrét z rúk predsedu UčS prof. Branislava Lichardusa preberá prof. Ján Plesník

Rokovala Učená spoločnosť SAV

26. 10. 2005 | videné 2249-krát
V utorok si prevzali dekréty noví riadni i čestní členovia.

Učená spoločnosť SAV, ktorá vznikla v roku 2003, má v súčasnosti 49 riadnych členov z maximálneho počtu 100, stanoveného jej štatútom. Okrem toho má 20 emeritných členov a 7 čestných členov. Novými členmi sa stali:

prof. RNDr. Viktor BEZÁK, DrSc.
prof. RNDr. Lev BUKOVSKÝ, DrSc.
Ing. Peter GEMEINER, DrSc.
MVDr. Juraj KOPPEL, DrSc.
RNDr. Milan LABUDA, CSc. DrSc.
RNDr. Jozef MICHALÍK, DrSc.
doc. RNDr. Jozef NOGA, DrSc.
PhDr. Karol PIETA, DrSc.
prof. RNDr. Beloslav RIEČAN, DrSc.
prof. Ing. Alexander SOMMER, PhD., DrSc.
prof. RNDr. Pavol ŠAJGALÍK, DrSc.
Ing. Elena ŠEBÖKOVÁ, DrSc.

Novými emeritnými členmi sa stali:

prof. MUDr. Ladislav BORECKÝ, DrSc., čl. korešp., akademik
prof. PhDr. Ján DORUĽA, DrSc.
prof. Ing. Baltazár FRANKOVIČ, DrSc., Dr. h. c.
MUDr. Mária GEROVÁ, DrSc.
doc. Dr. techn. Ing. František HANIC, DrSc.
doc. Ing. Richard KITTLER, DrSc.
PhDr. Titus KOLNÍK, DrSc.
prof. RNDr. Július KREMPASKÝ, DrSc., čl. korešp. SAV a ČSAV
Ing. RNDr. Oskar MARKOVIČ, DrSc.
prof. Ing. Ján PLESNÍK, DrSc., Dr. h. c.
doc. MUDr. Ivan RUTTKAY-NEDECKÝ, DrSc.
PhDr. Ján TIBENSKÝ, DrSc.

Až na troch neprítomných si všetci osobne prevzali dekréty o členstve v UčS SAV z rúk jej predsedu prof. MUDr. Branislava Lichardusa, DrSc.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Schôdza pokračovala prednáškou doc. Ing. Petra Staněka, CSc. z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Venoval ju problémom vývoja globálnych sociálnych a ekonomických vzťahov v podmienkach stenčujúcich sa energetických zdrojov, negatívne sa meniacej demografickej štruktúry, prudkého nástupu výroby i spotreby v regiónoch východnej Ázie, revolučného pokroku v informatike a nových technológiách – a popri tom neustále rastúcej nezamestnanosti. Do tejto veľkej hry totiž vstupuje príliš veľa celkom nových premenných, ktoré budú mať citeľný dosah nielen na chudobné, ale rovnako aj na priemyselne vysoko rozvinuté štáty.

Prednášku začal doc. Staněk upozornením, že z mnohých katastrofických scenárov bude radšej hovoriť len o tom najmenej nepríjemnom. Sám sa obrátil na prítomných, že by namiesto svojej prednášky mal radšej počúvať ich názory. Tak často spomínaná informatizácia totiž prináša nielen určitý počet nových pracovných príležitostí, ale oveľa viac sa ich stane nepotrebnými. Už teraz je v Európe evidovaných 18 miliónov nezamestnaných – a neevidovaných je ďalších 7 miliónov. Ďalšia informatizácia povedie len k zoštíhľovaniu, a to nielen v podradných prácach, ale aj vo vysoko kvalifikovaných profesiách. V roku 2008 síce jej zásluhou pribudne 1,5 milióna pracovných miest, ale predovšetkým v Indii a Malajzii, kde je výhodná flexibilita pracovnej sily, pomerne dobré vysoké školstvo a nízka cena práce: kým v západnej Európe je priemerná hodinová mzda 28 Eur, na Slovensku 2,8 Eur a v Číne menej ako 0,7 Eur.

Vysoké investície do výskumu budú naďalej zvýhodňovať pozíciu USA. Výrobný proces od určenia stratégie cez výskum a vývoj až po hotový výrobok (na individuálnu objednávku zákazníka) sa zásluhou komunikačných sietí rozptýli po celom svete do ekonomicky najvýhodnejších lokalít. Klesajúca potreba manuálnej práce bude znamenať nielen 1 miliardu nezamestnaných, ale aj to, že o 6-8 rokov bude každá druhá pracovná zmluva (aj u nás) časovo obmedzená na dobu určitú, kým sa splní zadaná úloha.

Chudoba už vošla i do bohatých štátov, aj európskych: prestalo platiť delenie na bohatý sever a chudobný juh, skôr to pripomína možnosť zrážky civilizácií. Všade sa zväčšuje sociálna stratifikácia. Desať percent spoločnosti bude patriť k superbohatým, 15 percent k superchudobným. Zo zvyšku, ktorý žije z ruky do úst, sa len malá časť dotiahne vyššie. Má to aj zarážajúce dôsledky: nové lieky sa vyvíjajú prednostne pre potreby 10 % najbohatších – do ich vývoja ide až 90 % investícií.

Ako na situáciu reagovať u nás i v zahraničí?

Podporovať výrobu a využitie alternatívnych, decentralizovaných energetických zdrojov, zvýhodňovať napr. solárnu energiu, dotáciami aj daňovo, ako to robia v Nemecku. Európska únia už dnes dováža 68 % energetických médií, o 10 rokov to bude 80 percent. Vyvíjať preto úsporné technológie a programy, na ich rozvoj projektovať nové pracovné príležitosti.

Investovať do škôl a výskumu požadované 3 % HDP do roku 2010! Zlučovať zdroje, združovať prostriedky od štátu, podnikateľov i z fondov EÚ. Program Minerva dostal síce 1,4 miliardy korún, ale potreboval by 30 miliárd! Školstvo orientovať na celoživotné vzdelávanie. V oblasti informatizácie – maximum úradných vecí dávať na internet, vrátane verejného obstarávania. Hľadať nové smery, rozvíjať nanotechnológie v smere nových konštrukčných materiálov i medicíny. Strážiť ekologickú rovnováhu: ročne sa do životného prostredia dostáva priemerne 1800 nových chemických substancií, ktorých dlhodobé účinky nie sú známe. Pritvrdiť normy na prašnosť, ktorá má silný vplyv na rast onkologických ochorení.

Bude si treba zarobiť aj na ďalšie veľké investície na najbližších 10-15 rokov: rekonštrukciu a zateplenie panelákov (450 mld Sk), nové energetické systémy (180 mld), vodné hospodárstvo a čističky (180-200 mld), nové diaľnice, železnice... A najmä podporovať vzdelanie, i za cenu určitého prekročenia deficitu štátneho rozpočtu, lebo takáto investícia sa mnohonásobne vráti.

V záplave zlých správ aj niečo pozitívne: dá sa využiť momentálny boom v automobilovej výrobe, ktorá sa sústreďuje do trojuholníka Bratislava – Videň – Győr. Len treba držať krok s dobou, vyvíjať novinky. Ako Česi, ktorí vyvinuli pre Toyotu nový hybridný motor.

Neveselo sa počúvali mnohé z týchto slov, a to je tu z gejzíra myšlienok zachytený iba zlomok. Zato bolo medzi potleskom počuť aj tichý povzdych: nezávidím mladším, čo ich teraz čaká, bude s tým kusisko roboty...

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Schôdza Učenej spoločnosti pri SAV potom pokračovala internou diskusiou o organizačných otázkach.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Fotografie: Slavomír Vailing (2), Vladimír Hák (1)