Aktuality

Pamätná tabuľa k storočnici astronómky Ľudmily Pajdušákovej

Vložil(a): Ľ. Suballyová, 1.7.2016, videné 752-krát

Dňa 29. júna 2016 v Radošovciach, v rodnej dedine RNDr. Ľudmily Pajdušákovej, CSc., sa konala spomienková slávnosť pri  príležitosti stého výročia jej narodenia. Jej vyvrcholením –  za prítomnosti primátora Radošovie Vladimíra Kočárika ako aj čestných hostí a domácich obyvateľov –  bolo odhalenie pamätnej tabule. Autorom pamätnej tabule je radošovský rodák Milan Mikula, autorkou textu je Marcela Heglasová, tabuľu vyrobila kamenárska firma z Myjavy.

V krátkych príhovoroch vystupujúci vyzdvihli prínos dr. Ľ. Pajdušákovej nielen v oblasi astronómie, ale aj jej bohatú popularizačnú a organizačnú činnosť. Mládežnícky súbor zanôtil pekné typické piesne tohto regiónu. Súčasťou podujatia bola prednáška Vojtecha Rušina pre verejnosť  o živote a diele dr. Pajdušákovej, po nej nasledoval zápis do Pamätnej knihy Radošoviec.  

Astronómka Ľudmila Pajdušáková (29. jún 1916, Radošovce pri Senici – 5. október 1979, Vyšné Hágy)

Reálne gymnázium (1935) a Učiteľský  ústav (1936), v ktorom získala kvalifikáciu učiteľky,  absolvovala v Kláštore pod Znievom. V rokoch 1936 – 1944 vyučovala na viacerých školách (Vinosady, Slepčany, Štiavnik, Brvnište a Trenčianska Teplá); najprv ako pomocná, neskôr ako odborná učiteľka. Dňa  1. júla 1944 nastúpila ako asistentka na Štátne observatórium na Skalnatom Plese (dnes Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied). V roku 1950 ukončila štúdium astronómie na UK v Bratislave. Vedeckú hodnosť CSc. získala v roku 1966. Od 16. júla  1958 do 31. marca 1979 bola riaditeľkou Astronomického ústavu SAV.

Pod jej vedením sa dobudovalo observatórium na výskum slnečnej koróny na Lomnickom štíte (dokončené v roku 1961). Celý svoj život sa usilovala o vybudovanie dôstojného stánku pre astronómiu v Tatranskej Lomnici, s ktorým sa začalo na sklonku jej života v roku 1979 v Areáli SAV na Starolesnianskych Lúkach. Zaoberala sa výskumom Slnka, prejavmi slnečnej aktivity a jej vplyvu na Zem a získané výsledky publikovala vo viac ako 20 vedeckých prácach. Bola spoluobjaviteľkou meteorického roja Umíd (22. 12. 1945), spoluautorkou unikátneho fotografického atlasu hviezdnej oblohy, ktorý vznikol na Skalnatom Plese v rokoch 1947 – 1949 a fotografickej zbierky meteorov, ktorá dodnes patrí medzi najrozsiahlejšie na svete.

Do povedomia slovenskej verejnosti sa najviac zapísala objavom piatich nových komét v rokoch 1946 – 1953. Za svoju činnosť dostala rad ocenení, medziiným aj Rad práce (1956), Keplerovu a Koperníkovu medailu ČSAV (1973), Zlatú plaketu Dionýza Štúra za zásluhy v prírodných vedách (SAV, 1976) a iné.

Bola dobrou prednášateľkou a šíriteľkou poznatkov z astrónomie medzi širokou verejnosťou. Mala rozhodujúci podiel na založení astronomického časopisu KOZMOS (1968), ktorý vydáva Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove, na vzniku mnohých ľudových hvezdární na Slovensku. Stála pri vzniku Slovenskej astronomickej spoločnosti (1959), a v rokoch 1962 – 1974 bola jej predsedníčkou.

Mala veľký podiel pri podpore expedícií za úplnými zatmeniami Slnka (1973 a 1980), intenzívne podporovala medzinárodnú spoluprácu a dbala aj o dôstojné podmienky pre pracovníkov ústavu a ich sociálne zázemie. Bola činná aj publikačne. Napísala desiatky populárno-vedeckých článkov, sedem vedecko-odborných publikácií a monografiu M. R. Štefánik – slovenský astronóm (1970); žiaľ, monografia o Štefánikovi sa musela skartovať. Aktívne pracovala aj v ženskom a mierovom hnutí.

Jej meno nesie asteroid č. 3636, ktorý objavil a pomenoval jej prvý manžel dr. Antonín Mrkos (1918 – 1996) na Kleti.

Vojtech Rušin, Tatranská Lomnica 

Príloha

Ľudmila Pajdušáková pri hľadaní komét.
Príloha

Príhovor starostu obce Radošovce Vladimíra Kočárika.
Príloha

Odhalenie pamätnej tabule astronómke Ľudmile Pajdušákovej
Príloha

Odhalenie pamätnej tabule: vľavo syn Ľudmily Pajdušákovej Ivan, vpravo vnuk Slávo.
Príloha

Príloha

Ľudmila Pajdušáková v kruhu spolupracovníkov.
Príloha