S fyzikou až k protinožcom
21. 10. 2005 | videné 1448-krát
Emília Illeková pracuje vo Fyzikálnom ústave SAV a od mladosti je vodáčkou. Nedávno bola na MS v Austrálii...
RNDr. Emília Illeková, CSc. sama hovorí: Študovala som na Prírodovedeckej fakulte a kanoistike sa venujem od svojich študentských čias. Tam som si našla aj budúceho manžela – najprv som pretekala, potom som trénovala deti a keď som už mala svoje, prešla som na rozhodovanie. Tridsať rokov som rozhodkyňa a asi 13 rokov medzinárodná: moje prvé majstrovstvá sveta boli asi pred 12 rokmi v Nottinghame. Tento rok ma naši nominovali na MS a medzinárodná federácia ICF to akceptovala.
Keď som už mala nomináciu schválenú a cestu zaručenú, rozmýšľala som, ako čo najlepšie využiť drahú letenku. Uvedomila som si, že máme dlhoročnú spoluprácu s univerzitou vo Wollongongu, a ten je len asi 80 km vzdialený od Sydney. Wollongong je veľké mesto. Je tam najväčšia oceliareň v celej Austrálii, veľmi blízko sú uhoľné bane a má svoju univerzitu, na nej katedru materiálového inžinierstva... Ja som fyzička a pracujem na Fyzikálnom ústave v oddelení kovov, kde vyrábame amorfné kovové pásky. Mojou úlohou je študovať ich termodynamický stav a kinetiku ich transformácií. V Európe máme dobrú pozíciu, medzi inými krajinami máme dlhoročné styky napríklad s Varšavskou a ďalšími univerzitami v Poľsku. Jeden z poľských kolegov, Andrzej Calka, s ktorým spolupracujeme už vyše 25 rokov, je teraz práve na univerzite vo Wollongongu a venuje sa tam podobným témam ako my. Máme aj spoločné plány, takže som mu napísala, že prídem do Sydney a mohli by sme sa stretnúť.
Okamžite mi prišlo pozvanie na univerzitu a žiadosť o prednášku. My totiž vyrábame amorfné pásky metódou rýchleho ochladenia, ale Andrzej sa už dlhší čas zaoberá prípravou kovových a iných netradičných zliatín metódou mechanického mletia za prítomnosti elektrických výbojov v elektromagnetickom poli. Vybudoval si na to unikátnu aparatúru, ktorá dokáže pripraviť zliatiny, aké sa inými spôsobmi vyrobiť nedajú, prípadne sa dajú získať tradičnejšie materiály s inou mikroskopickou štruktúrou. Ja som pre nich zaujímavá mojimi skúsenosťami a vedomosťami o priebehu štruktúrnych zmien v tuhých látkach. Strávila som 10 dní na univerzite, oboznámila som sa s ich laboratóriami, stretla som sa s ich študentmi a profesormi, mala som tam prednášku na tému Kinetická charakterizácia vzniku nanokryštálov v kovových sklách. Snažila som a ich naučiť to, čo viem – ako vyšetrovať kinetiku transformácií v našich aj v ich materiáloch.
Čo to znamená?
Sú to procesy, ktorá prebiehajú v čase. Materiály, ktoré vyrábame my aj oni, sú silne nerovnovážne, pretože naše vzniknú prudkým ochladením, ich veľmi silným mechanickým tlakom. Majú veľmi vysokú vnútornú energiu a sú veľmi nestabilné. To znamená, že ich štruktúra pri zvýšenej teplote samovoľne prechádza do rovnovážnejšieho stavu, alebo ak sú nekryštalické, tak kryštalizujú. Zmenia pritom svoje vlastnosti, v mnohých prípadoch k lepšiemu. Napríklad nanokryštalické materiály sú dnes atraktívne preto, že kombinácia malých kryštálikov v amorfnej matrici im dáva nové vlastnosti. Kinetika, ktorú skúmame, je zaujímavá preto, aby sa ten materiál časom nezničil, prípadne aby ten zlepšený materiál vôbec vznikol. Musíme ju poznať a buď ju v prvom prípade zabrzdiť, alebo v druhom podporiť – a ja sa zaoberám práve tým.
Aké je praktické využitie týchto materiálov?
Ako ich tak aj naše materiály – náš predmet skúmania, majú nové, vynikajúce a výnimočné vlastnosti, v ktorých sú vložené naše vedomosti a know-how. Naše kovové sklá sú výborné magneticke materiály napr. na detektory, senzory, magnetické obvody, ľahké vysokopevné zliatiny sa využívajú ako konštrukčné materiály. Ich materiály, medzi nimi špecialne zliatiny kovov, extrémne tvrdé keramiky a najrôznejšie kompozity z kovu a keramiky sa dajú použiť na zubné protézy, tvrdé povlaky, nanofarbivá...
Ako sa dá zvládnuť vrcholová fyzika a vrcholový šport? Ako ste si to rozdelili?
Nešpekulujem, či sa to dá alebo nie. Robím to po celý život od študentských čias, takže to zvládam. Sediac na bránke som si pri pretekoch písala svoj doktorát, na kandidatúru som sa učila po nociach, popri rozhodovaní aj na sústredeniach s malými deťmi. Manžel biochemik i ja sme trénermi aj rozhodcami, naše deti chodili odmalička s nami, takže som si už dávno zvykla. Robím to tak, že si to oddeľujem časovo – nedá sa od práce v akadémii odskakovať k vode, ani z pretekov na akadémiu. Tak aj tento raz v Austrálii, najprv som bola desať dní na univerzite, a potom desať dní na majstrovstvách sveta.
Akým spôsobom sa vlastne na divokej vode rozhoduje?
My sme vo vodnom slalome svetová mocnosť, a to nielen v pretekaní, ale aj v rozhodovaní, takže máme celú skupinu skúsených medzinárodných rozhodcov. Do Sydney sme išli dvaja. Bola som jednou zo siedmich úsekových rozhodcov – každý musí byť samozrejme z inej krajiny – a nad nami jeden hlavný.
Pravidlá sú také, že pretekár musí v čo najkratšom čase prejsť predpísaným spôsobom medzi bránkami a nesmie sa dotknúť žrdiek. Keď sa ich dotkne, keď neprejde bránku alebo keď ju prejde nesprávnym spôsobom, je penalizovaný. Rozhodcovia to musia vidieť. Trať je široká 15-20 metrov, dlhá býva 300-500 metrov a na každú bránku by nestačil jediný rozhodca, lebo ten by ju nevidel zo všetkých smerov. Preto každú bránku pozorujú viacerí, aby ju videli z rôznych uhlov. Môžem potvrdiť, že sa snažia rozhodovať čo najčestnejšie. Úsekový rozhodca potom vyhodnotí ich výroky a oznámi výsledný verdikt. Niekedy sa stáva, že trvá i dlhší čas, kým sa rozhodcovia poradia a zladia si rôzne stanoviská. Stáva sa však i to, že rozhodcovia svoje pôvodné rozhodnutie opravia, na čo vlani na olympiáde doplatil Martikán.
Tento rok Slovensko zažilo svoje najúspešnejšie MS, lebo sme priniesli štyri medaily, v každej kategórii jednu. Elena Kaliská získala zlatú v kajaku žien (K1ž), Kubáň s Olejníkom majú striebro v kanoe dvojíc (C2), bronzové medaily si priniesli Martikán (C1) a najväčšie prekvapenie – Peter Cibák v K1 muži (K1m). V tejto disciplíne sme ešte nikdy medailu nezískali, táto je prvá.
Foto: Emília Illeková
RNDr. Emília Illeková, CSc. sama hovorí: Študovala som na Prírodovedeckej fakulte a kanoistike sa venujem od svojich študentských čias. Tam som si našla aj budúceho manžela – najprv som pretekala, potom som trénovala deti a keď som už mala svoje, prešla som na rozhodovanie. Tridsať rokov som rozhodkyňa a asi 13 rokov medzinárodná: moje prvé majstrovstvá sveta boli asi pred 12 rokmi v Nottinghame. Tento rok ma naši nominovali na MS a medzinárodná federácia ICF to akceptovala.
Keď som už mala nomináciu schválenú a cestu zaručenú, rozmýšľala som, ako čo najlepšie využiť drahú letenku. Uvedomila som si, že máme dlhoročnú spoluprácu s univerzitou vo Wollongongu, a ten je len asi 80 km vzdialený od Sydney. Wollongong je veľké mesto. Je tam najväčšia oceliareň v celej Austrálii, veľmi blízko sú uhoľné bane a má svoju univerzitu, na nej katedru materiálového inžinierstva... Ja som fyzička a pracujem na Fyzikálnom ústave v oddelení kovov, kde vyrábame amorfné kovové pásky. Mojou úlohou je študovať ich termodynamický stav a kinetiku ich transformácií. V Európe máme dobrú pozíciu, medzi inými krajinami máme dlhoročné styky napríklad s Varšavskou a ďalšími univerzitami v Poľsku. Jeden z poľských kolegov, Andrzej Calka, s ktorým spolupracujeme už vyše 25 rokov, je teraz práve na univerzite vo Wollongongu a venuje sa tam podobným témam ako my. Máme aj spoločné plány, takže som mu napísala, že prídem do Sydney a mohli by sme sa stretnúť.
Okamžite mi prišlo pozvanie na univerzitu a žiadosť o prednášku. My totiž vyrábame amorfné pásky metódou rýchleho ochladenia, ale Andrzej sa už dlhší čas zaoberá prípravou kovových a iných netradičných zliatín metódou mechanického mletia za prítomnosti elektrických výbojov v elektromagnetickom poli. Vybudoval si na to unikátnu aparatúru, ktorá dokáže pripraviť zliatiny, aké sa inými spôsobmi vyrobiť nedajú, prípadne sa dajú získať tradičnejšie materiály s inou mikroskopickou štruktúrou. Ja som pre nich zaujímavá mojimi skúsenosťami a vedomosťami o priebehu štruktúrnych zmien v tuhých látkach. Strávila som 10 dní na univerzite, oboznámila som sa s ich laboratóriami, stretla som sa s ich študentmi a profesormi, mala som tam prednášku na tému Kinetická charakterizácia vzniku nanokryštálov v kovových sklách. Snažila som a ich naučiť to, čo viem – ako vyšetrovať kinetiku transformácií v našich aj v ich materiáloch.
Čo to znamená?
Sú to procesy, ktorá prebiehajú v čase. Materiály, ktoré vyrábame my aj oni, sú silne nerovnovážne, pretože naše vzniknú prudkým ochladením, ich veľmi silným mechanickým tlakom. Majú veľmi vysokú vnútornú energiu a sú veľmi nestabilné. To znamená, že ich štruktúra pri zvýšenej teplote samovoľne prechádza do rovnovážnejšieho stavu, alebo ak sú nekryštalické, tak kryštalizujú. Zmenia pritom svoje vlastnosti, v mnohých prípadoch k lepšiemu. Napríklad nanokryštalické materiály sú dnes atraktívne preto, že kombinácia malých kryštálikov v amorfnej matrici im dáva nové vlastnosti. Kinetika, ktorú skúmame, je zaujímavá preto, aby sa ten materiál časom nezničil, prípadne aby ten zlepšený materiál vôbec vznikol. Musíme ju poznať a buď ju v prvom prípade zabrzdiť, alebo v druhom podporiť – a ja sa zaoberám práve tým.
Aké je praktické využitie týchto materiálov?
Ako ich tak aj naše materiály – náš predmet skúmania, majú nové, vynikajúce a výnimočné vlastnosti, v ktorých sú vložené naše vedomosti a know-how. Naše kovové sklá sú výborné magneticke materiály napr. na detektory, senzory, magnetické obvody, ľahké vysokopevné zliatiny sa využívajú ako konštrukčné materiály. Ich materiály, medzi nimi špecialne zliatiny kovov, extrémne tvrdé keramiky a najrôznejšie kompozity z kovu a keramiky sa dajú použiť na zubné protézy, tvrdé povlaky, nanofarbivá...
Ako sa dá zvládnuť vrcholová fyzika a vrcholový šport? Ako ste si to rozdelili?
Nešpekulujem, či sa to dá alebo nie. Robím to po celý život od študentských čias, takže to zvládam. Sediac na bránke som si pri pretekoch písala svoj doktorát, na kandidatúru som sa učila po nociach, popri rozhodovaní aj na sústredeniach s malými deťmi. Manžel biochemik i ja sme trénermi aj rozhodcami, naše deti chodili odmalička s nami, takže som si už dávno zvykla. Robím to tak, že si to oddeľujem časovo – nedá sa od práce v akadémii odskakovať k vode, ani z pretekov na akadémiu. Tak aj tento raz v Austrálii, najprv som bola desať dní na univerzite, a potom desať dní na majstrovstvách sveta.
Akým spôsobom sa vlastne na divokej vode rozhoduje?
My sme vo vodnom slalome svetová mocnosť, a to nielen v pretekaní, ale aj v rozhodovaní, takže máme celú skupinu skúsených medzinárodných rozhodcov. Do Sydney sme išli dvaja. Bola som jednou zo siedmich úsekových rozhodcov – každý musí byť samozrejme z inej krajiny – a nad nami jeden hlavný.
Pravidlá sú také, že pretekár musí v čo najkratšom čase prejsť predpísaným spôsobom medzi bránkami a nesmie sa dotknúť žrdiek. Keď sa ich dotkne, keď neprejde bránku alebo keď ju prejde nesprávnym spôsobom, je penalizovaný. Rozhodcovia to musia vidieť. Trať je široká 15-20 metrov, dlhá býva 300-500 metrov a na každú bránku by nestačil jediný rozhodca, lebo ten by ju nevidel zo všetkých smerov. Preto každú bránku pozorujú viacerí, aby ju videli z rôznych uhlov. Môžem potvrdiť, že sa snažia rozhodovať čo najčestnejšie. Úsekový rozhodca potom vyhodnotí ich výroky a oznámi výsledný verdikt. Niekedy sa stáva, že trvá i dlhší čas, kým sa rozhodcovia poradia a zladia si rôzne stanoviská. Stáva sa však i to, že rozhodcovia svoje pôvodné rozhodnutie opravia, na čo vlani na olympiáde doplatil Martikán.
Tento rok Slovensko zažilo svoje najúspešnejšie MS, lebo sme priniesli štyri medaily, v každej kategórii jednu. Elena Kaliská získala zlatú v kajaku žien (K1ž), Kubáň s Olejníkom majú striebro v kanoe dvojíc (C2), bronzové medaily si priniesli Martikán (C1) a najväčšie prekvapenie – Peter Cibák v K1 muži (K1m). V tejto disciplíne sme ešte nikdy medailu nezískali, táto je prvá.
Foto: Emília Illeková