Archimedes mal predsa pravdu
20. 10. 2005 | videné 2541-krát
Študentom Massachusettského technologického inštitútu (MIT) v Cambridge sa ako prvým po Archimedovi podarilo zapáliť „nepriateľskú loď" zrkadlami.
História tvrdí, že počas obliehania Syrakúz v roku 212 pred n. l. veľký Archimedes podpálil zakotvené rímske lode slnečnými lúčmi, ktoré sústredil na ne pomocou akýchsi veľkých skiel. Túto legendu sa už mnohí pokúšali potvrdiť, ale nemali úspech. Našli sa skeptici, ktorí pomocou množstva vzorcov a výpočtov dokazovali, že Archimedovi sa to nemohlo podariť. Skrátka, že legenda je len legendou, hoci príťažlivou.
Študentov a profesorov MIT-u doterajšie pokusy, ani výpočty teoretikov neuspokojili a rozhodli sa konať. Historické opisy nezanechali nijaké podrobnosti, ako sa to Archimedovi podarilo. Vedci sa prikláňali k názoru, že ak je príbeh skutočný, Archimedes použil množstvo malých zrkadiel, aby nimi sústredil lúče na jedno miesto. Len ťažko totiž možno predpokladať, žeby zostrojil v tom čase obrovské parabolické zrkadlo, ako to ukazujú neskoršie kresby.
Študenti teda použili 129 neveľkých štvorcových zrkadiel so stranami približne 30 cm. Vo vzdialenosti 30 metrov postavili masívny model časti rímskej lode z vyše 2,5 cm hrubých dubových dosiek. Podobný materiál už použili niektorí predchádzajúci experimentátori, ale nepodarilo sa im dosky podpáliť. Podľa odborníkov skutočné rímske lode boli dokonca z horľavejšieho cédrového dreva.
Prvý pokus sa uskutočnil ešte 30. septembra, ale bez výsledku. Zrkadlá sa im v rukách triasli a nedokázali „prasiatka“ udržať na jednom mieste. Pri ďalšom pokuse 4. októbra zmenili taktiku. Zrkadlá jednoducho poopierali na lavice, každé z nich však individuálne „zamerali“ na cieľ. Išlo o čas, pretože Slnko sa po oblohe pohybuje a jeho odraz, samozrejme, tiež.
Nenapínajme – napokon po necelých 10 minútach sústreďovania lúčov sa na boku lode objavil dym, potom plameň a model lode začal horieť. Novodobým Archimedom sa teda podľa odhadov v svetelnej škvrne podarilo dosiahnuť teplotu prinajmenšom 593 °C, pritom dokonca tri zrkadlá boli zacielené nesprávne.
Treba pripomenúť, že študenti použili ploché zrkadlá, čiže „prasiatko“ bolo pomerne veľké, keďže Slnko nie bodovým zdrojom svetla. Pri použití mierne zakrivených zrkadiel by výsledok bol zaiste ešte lepší.
Sami experimentátori netvrdia, že v Syrakúzach sa to pred vyše 2200 rokmi odohralo naozaj tak. Jednoducho, chceli dokázať, že z hľadiska fyziky je legendárny príbeh reálny. A z pohľadu profesorov to bol vynikajúci nápad, ako pritiahnuť študentov k záujmu o fyziku.
Fakty aj fotografie sú prevzaté z internetovej adresy
http://web.mit.edu/2.009/www/lectures/10_ArchimedesResult.html
História tvrdí, že počas obliehania Syrakúz v roku 212 pred n. l. veľký Archimedes podpálil zakotvené rímske lode slnečnými lúčmi, ktoré sústredil na ne pomocou akýchsi veľkých skiel. Túto legendu sa už mnohí pokúšali potvrdiť, ale nemali úspech. Našli sa skeptici, ktorí pomocou množstva vzorcov a výpočtov dokazovali, že Archimedovi sa to nemohlo podariť. Skrátka, že legenda je len legendou, hoci príťažlivou.
Študentov a profesorov MIT-u doterajšie pokusy, ani výpočty teoretikov neuspokojili a rozhodli sa konať. Historické opisy nezanechali nijaké podrobnosti, ako sa to Archimedovi podarilo. Vedci sa prikláňali k názoru, že ak je príbeh skutočný, Archimedes použil množstvo malých zrkadiel, aby nimi sústredil lúče na jedno miesto. Len ťažko totiž možno predpokladať, žeby zostrojil v tom čase obrovské parabolické zrkadlo, ako to ukazujú neskoršie kresby.
Študenti teda použili 129 neveľkých štvorcových zrkadiel so stranami približne 30 cm. Vo vzdialenosti 30 metrov postavili masívny model časti rímskej lode z vyše 2,5 cm hrubých dubových dosiek. Podobný materiál už použili niektorí predchádzajúci experimentátori, ale nepodarilo sa im dosky podpáliť. Podľa odborníkov skutočné rímske lode boli dokonca z horľavejšieho cédrového dreva.
Prvý pokus sa uskutočnil ešte 30. septembra, ale bez výsledku. Zrkadlá sa im v rukách triasli a nedokázali „prasiatka“ udržať na jednom mieste. Pri ďalšom pokuse 4. októbra zmenili taktiku. Zrkadlá jednoducho poopierali na lavice, každé z nich však individuálne „zamerali“ na cieľ. Išlo o čas, pretože Slnko sa po oblohe pohybuje a jeho odraz, samozrejme, tiež.
Nenapínajme – napokon po necelých 10 minútach sústreďovania lúčov sa na boku lode objavil dym, potom plameň a model lode začal horieť. Novodobým Archimedom sa teda podľa odhadov v svetelnej škvrne podarilo dosiahnuť teplotu prinajmenšom 593 °C, pritom dokonca tri zrkadlá boli zacielené nesprávne.
Treba pripomenúť, že študenti použili ploché zrkadlá, čiže „prasiatko“ bolo pomerne veľké, keďže Slnko nie bodovým zdrojom svetla. Pri použití mierne zakrivených zrkadiel by výsledok bol zaiste ešte lepší.
Sami experimentátori netvrdia, že v Syrakúzach sa to pred vyše 2200 rokmi odohralo naozaj tak. Jednoducho, chceli dokázať, že z hľadiska fyziky je legendárny príbeh reálny. A z pohľadu profesorov to bol vynikajúci nápad, ako pritiahnuť študentov k záujmu o fyziku.
Fakty aj fotografie sú prevzaté z internetovej adresy
http://web.mit.edu/2.009/www/lectures/10_ArchimedesResult.html