Väčší dôraz na vzdelávanie mladých odborníkov
18. 10. 2005 | videné 1527-krát
Na stretnutí užšieho grémia predsedu SAV a prezídia SRK sa zaoberali vzájomnou spoluprácou najmä v rámci doktorandského štúdia.
Predstavitelia Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl majú nesporne v mnohom spoločné záujmy. V Programovom vyhlásení Predsedníctva SAV na roky 2005-2009 sa napokon konštatuje: „Sektor vysokých škôl je najvýznamnejším partnerom SAV pri zvyšovaní úrovne vedeckého výskumu na Slovensku a pri realizovaní politiky skvalitňovania a omladzovania vedeckého potenciálu krajiny vytváraním spoločných pracovísk a realizáciou doktorandského štúdia“.
Ako na tlačovej besede informoval predseda SAV prof. Štefan Luby, aj na utorkovom stretnutí na pôde Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) prezentovali svoju snahu o spoluprácu nielen pri výchove mladých odborníkov, ale aj v legislatívnej sfére pri príprave noriem pre vedu a výskum a súvisiace oblasti, pri vytváraní spoločných riešiteľských tímov, pri vytváraní spoločných národných centier excelentnosti, aj pri prenášaní vedeckých poznatkov do praxe.
Pokiaľ ide o vzdelávanie mladých odborníkov, v rámci SAV je alebo v krátkom čase bude akreditovaných 40 pracovísk na doktorandské štúdium. Najintenzívnejšia je zatiaľ spolupráca s UK a STU v Bratislave. V súčasnosti sa na pracoviskách SAV vzdeláva približne 900 doktorandov, každý rok úspešne končí štúdium 100-150 mladých ľudí. Na stabilizáciu najlepších v rámci SAV slúži Podporný fond Štefana Schwarza, bývalého vynikajúceho slovenského matematika a predsedu SAV, ktorý podstatne zlepšuje ich pracovné podmienky.
Prezident SRK prof. Vladimír Báleš, rektor STU, upozornil najmä na efektívne využitie prostriedkov, ktoré sú k dispozícii z Eurofondov v rámci oficiálneho vládneho programu rozvoja znalostnej ekonomiky pod názvom Minerva. Ide o 1,2 miliardy korún, ktoré by mali slúžiť predovšetkým na rozvoj centier excelentnosti, infraštruktúry pre vedu a výskum a na výchovu mladých odborníkov. Pripomenul spoločné rozhodnutie vstúpiť do rozvoja a modernizácie vedecko-výskumnej a umelecko-výskumnej infraštruktúry Slovenska. Zároveň však konštatoval, že v bratislavskom regióne je zatiaľ problémom čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov, pretože HDP na obyvateľa presahuje limit, ktorý stanovila EÚ. Pritom tento región dosahuje 60% všetkých výkonov vo vede v rámci SR.
Predstavitelia Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl majú nesporne v mnohom spoločné záujmy. V Programovom vyhlásení Predsedníctva SAV na roky 2005-2009 sa napokon konštatuje: „Sektor vysokých škôl je najvýznamnejším partnerom SAV pri zvyšovaní úrovne vedeckého výskumu na Slovensku a pri realizovaní politiky skvalitňovania a omladzovania vedeckého potenciálu krajiny vytváraním spoločných pracovísk a realizáciou doktorandského štúdia“.
Ako na tlačovej besede informoval predseda SAV prof. Štefan Luby, aj na utorkovom stretnutí na pôde Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) prezentovali svoju snahu o spoluprácu nielen pri výchove mladých odborníkov, ale aj v legislatívnej sfére pri príprave noriem pre vedu a výskum a súvisiace oblasti, pri vytváraní spoločných riešiteľských tímov, pri vytváraní spoločných národných centier excelentnosti, aj pri prenášaní vedeckých poznatkov do praxe.
Pokiaľ ide o vzdelávanie mladých odborníkov, v rámci SAV je alebo v krátkom čase bude akreditovaných 40 pracovísk na doktorandské štúdium. Najintenzívnejšia je zatiaľ spolupráca s UK a STU v Bratislave. V súčasnosti sa na pracoviskách SAV vzdeláva približne 900 doktorandov, každý rok úspešne končí štúdium 100-150 mladých ľudí. Na stabilizáciu najlepších v rámci SAV slúži Podporný fond Štefana Schwarza, bývalého vynikajúceho slovenského matematika a predsedu SAV, ktorý podstatne zlepšuje ich pracovné podmienky.
Prezident SRK prof. Vladimír Báleš, rektor STU, upozornil najmä na efektívne využitie prostriedkov, ktoré sú k dispozícii z Eurofondov v rámci oficiálneho vládneho programu rozvoja znalostnej ekonomiky pod názvom Minerva. Ide o 1,2 miliardy korún, ktoré by mali slúžiť predovšetkým na rozvoj centier excelentnosti, infraštruktúry pre vedu a výskum a na výchovu mladých odborníkov. Pripomenul spoločné rozhodnutie vstúpiť do rozvoja a modernizácie vedecko-výskumnej a umelecko-výskumnej infraštruktúry Slovenska. Zároveň však konštatoval, že v bratislavskom regióne je zatiaľ problémom čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov, pretože HDP na obyvateľa presahuje limit, ktorý stanovila EÚ. Pritom tento región dosahuje 60% všetkých výkonov vo vede v rámci SR.