Aktuality

Na Slovensku sa v poslednom období skúmalo niekoľko desiatok hradov. Výskumy priniesli množstvo prameňov, ktoré približujú nielen dejinné súvislosti, ale dovoľujú aj rekonštruovať každodenný život na stredovekých hradoch i starších, pravekých hradiskách, ktoré stáli na ich miestach. V utorok prvého decembra sa tejto téme v bratislavskej vedeckej kaviarni Slovenskej akadémie vied SAVinci venoval Ján Beljak, vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV.

Podstatná časť jeho prezentácie Výskum hradov na Slovensku a aj diskusie bola venovaná zvolenskému Pustému hradu. Vlastne dvojhradu, lebo sa skladá z dvoch častí: Dolného a Horného hradu. V tejto lokalite sa pod patronátom mesta Zvolen intenzívne báda od roku 1992, od roku 2009 sa výskumu na Pustom hrade venujú vedci z Archeologického ústavu SAV v spolupráci s katedrou archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. „Ale snažíme sa byť interdisciplinárni, takže na výskume pracuje tím ľudí,“ povedal J. Beljak.

Pútavo opísal návštevníkom vedeckej kaviarne postup pri bádaní, techniky výskumu i snahu vedcov postupovať tak, aby sa z areálu Pustého hradu stala okrem iného pre verejnosť atraktívna lokalita. Upozornil na viacero zaujímavostí Pustého hradu. Napríklad, že jeho Dolný a Horný hrad majú spolu rozlohou 4,2 hektára, čo znamená, že ide o areál väčší ako Spišský hrad.

Len v lokalite Dolný hrad sa našlo v tomto roku vyše 1 300 kusov pravekej a viac ako 500 kusov stredovekej keramiky. Podľa J. Beljaka tam obytnú vežu postavili už v prvých desaťročiach 13. storočia, ale o sto rokov neskôr aj zanikla. Podľa archeológov sa však medzitým stihol Dolný hrad stať obľúbenou dočasnou lokalitou uhorských kráľov. Horný hrad – ktorý stál od konca 12. storočia a zanikol v polovici 15. storočia - bol zasa svojho času sídlom župana, administratívnym a remeselným centrom. Tam sa tento rok našlo takmer tisíc kusov keramiky, ale tiež mince, hrot šípu, ostroha.

Práve rozloha bola podľa Jána Beljaka jednou z príčin, prečo Pustý hrad relatívne rýchlo skutočne spustol. Bol jednoducho priveľký, náročný na údržbu a teda drahý. Archeológ priblížil hosťom vedeckej kaviarne SAVinci aj to, čo zistili vedci o hrade Peťuša pri Ostrej Lúke, predstavil aj prácu archeológov na hradoch Modrý Kameň a Čabraď.

Decembrová vedecká kaviareň SAVinci bola posledná zo série týchto podujatí, ktoré pripravila Slovenská akadémia vied na tento rok, aby podrobnejšie predstavila prácu svojich vedcov.

(pod)

Foto: Vladimír Šimíček