Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračná fotografia: Vladimír Hák

O zbožnosti a fyzike

16. 3. 2005 | videné 3926-krát
Týždenník DominoFórum č. 11 prináša článok RNDr. Igora Kapišinského, CSc., z AsÚ SAV, o množiacich sa „zjaveniach“ a ich pozadí. Vyberáme z neho:

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Medzi prejavy tzv. ľudovej zbožnosti (ďalej ĽZ) patria zvlášť v našich zemepisných šírkach aj súkromné zjavenia Panny Márie. Dovolím si na túto citlivú tému pouvažovať z pohľadu prírodných vied (alebo zdravého rozumu) i katolíckej vierouky, a uviesť pritom niekoľko dôležitých súvislostí. Vopred upozorňujem, že akékoľvek súkromné zjavenia o ktorých tu bude reč, nie sú pre veriaceho katolíka záväzné. (...) Nasledujúce informácie sú z niekoľkých pútí (zvlášť litmanovskej), a najskôr si v nich všimnem astronomicko-meteorologické úkazy.

Čo sa to na nebi zjavilo?

Jedna pútnička hovorí napr. o tom., že „...okolo Slnka sa vytvorila rubínová žiara prechádzajúca do bledofialová a zo Slnka sa stala prekrásna biela Hostia... Rubínová farba sa zmenila na zlatú a vytvorila monštranciu bez podstavca. Celá obloha hýrila prekrásnymi farbami a na nej samé bledozelené slnká... Cestou dole som bola prekvapená, že ľudia nič nevideli, myslela som si, že to vidí celý svet...“ Niektorým pútnikom sa zasa zdalo, že „Slnko sa začalo s veľkou rýchlosťou točiť a meniť farby a všetci boli žltí...“ alebo iným , že sa „Slnko posúvalo a hádzalo žlté záblesky...“ A pútnici si to aj svojsky „vysvetlili“: „Nebola to dúha, svietilo Slnko“.

Nechajme prehovoriť aj fyziku

K takýmto „pozorovaniam“ a „faktom“ aspoň toľkoto: Keď slnečné lúče prenikajú cez vrstvy atmosféry, vznikajú v nej rôzne optické úkazy. Na niektoré sme si už úplne zvykli (modrá farba oblohy, súmrak, farebné zore, dúha, halo okolo Slnka a Mesiaca a pod.). Iné sú zriedkavejšie, a preto upútavajú našu pozornosť viac (jav „krvavých mečov“, „troch sĺnk“, „biele noci“ pri polárnom kruhu, tzv. „zelený lúč“,. „bočné slnká“, „svetelné kríže“ a pod.). Kým nebolo známe fyzikálne zdôvodnenie týchto javov, ľudia ich pokladali aj za akési nadprirodzené znamenia. Dnes sa ale k takýmto záverom netreba vracať ani v náznakoch. V podstate (odborníkov prosím o prepáčenie za zjednodušenie, ale chcem byť zrozumiteľný hlavne pre laickú verejnosť) všetky optické úkazy v atmosfére sa dajú fyzikálne vysvetliť lomom, odrazom, ohybom a rozptylom svetla pri jeho prechode cez jednotlivé vrstvy ovzdušia. Mnohé z toho, čo vidíme, závisí od prostredia, v ktorom dochádza k spomínaným fyzikálnym procesom (druh molekúl vzduchu, veľkosť, zloženie a orientácia prachových alebo vodných rozptylových zŕn, atď.), od viacerých meteorologických prvkov (tlak, teplota, prúdenie a vlhkosť vzduchu, atď.), od výšky Slnka nad horizontom, polohy i pohybu pozorovateľa a od mnohých ďalších faktorov. Kombináciou týchto dejov a činiteľov dochádza často v prírode k úžasnému farebnému divadlu, ktoré však v žiadnom prípade nie je zázračné! Tak sa napríklad dá spoľahlivo vysvetliť vznik rôznych typov dúh, včítane tzv. sekundárnej (vedľajšej) dúhy (vzniká, keď v dažďovej kvapke nastáva dvojitý odraz spektrálne rozloženého svetelného lúča), farebných „vejárov“ na pozadí zôr zbiehajúcich sa k Slnku, so striedajúcim sa zafarbením podľa výšky Slnka nad horizontom (slnečné lúče totiž musia k pozorovateľovi prekonať asi 36-krát dlhšiu púť cez atmosféru ako vtedy, keď je Slnko v zenite, a tým mohutnejší rozptyl „posúva“ vlnové dĺžky do inej oblasti spektra, čo znamená aj zmenu farby) a ďalších úkazov. Keďže toto nemá byť kurz z fyziky vysokej atmosféry, astronómie alebo meteorológie, uvediem už zo spomínaných ďalších úkazov iba tie, ktoré môžu niečo napovedať účastníkom púte v Litmanovej (a nielen tam).

Za priaznivých podmienok môžu okolo Slnka a Mesiaca vzniknúť kruhy - tzv. halo, svetelné kríže (!) a stĺpy. Bez zachádzania do podrobností, všetky tieto javy vznikajú, keď sú v ovzduší v patričnom množstve prítomné ľadové kryštáliky v tvare šesťbokých hranolov alebo plochých šesťbokých platničiek. Na nich vzniká lom a spektrálny rozklad svetla a výsledok je napr. halo - svetelný kruh okolo Slnka do vzdialenosti až 22° od jeho stredu, navyše sfarbený vnútri dočervena a k vonkajšiemu okraju domodra (iné podmienky dávajú veľmi pestrú škálu iných „obrazcov“, prirodzene odlišnú od popisovaného najjednoduchšieho prípadu). Môžeme pritom uzrieť (skutočne!) aj tzv. bočné (nepravé!) slnká, skoro také veľké ako reálny slnečný kotúč! A skoro vždy sa dajú pri každom bočnom slnku vidieť svetelné pásy s dĺžkou až 30-40 priemerov slnečného disku! Nezriedka jasnosť bočných sĺnk býva až taká veľká, že okolo každého z nich sa vytvoria podružné malé kruhy (aká pekná „monštrancia“, alebo „Hostia“?) a navyše úkaz má vzrastajúcu intenzitu s klesajúcou výškou Slnka.

Ak šesťboké ľadové kryštáliky padajú pomalým kolísavým pohybom k zemskému povrchu, často od nich odrazený slnečný lúč zasiahne oko pozorovateľa (ako od zrkadla), a ten vidí jasný svetelný pás vo forme stĺpu nad alebo pod Slnkom. Ak sa v ovzduší nachádzajú naraz aj šesťboké ľadové platničky aj hranoly, potom výsledným úkazom bude pekný, jasný už spomínaný svetelný kríž okolo Slnka. Ak je v tomto prípade už Slnko dostatočne nízko a časť „kríža“ nevidieť, vyzerá to všetko ako „meč.“ Avšak v dôsledku ďalších fyzikálnych zákonov je Slnko v nízkej polohe sfarbené dočervena, a preto sa celý úkaz často podobá na „krvavý meč.“ Takto by som mohol pokračovať ešte veľmi dlho (napr. o javoch pri prudkých zmenách hustoty vzduchu – fatamorgány pri úplnom odraze svetla), ale nevidím v tom už pre diskutovanú problematiku žiadny väčší význam. Ak by predsa bol záujem o podrobnejší výklad so širšími súvislosťami, rád ho poskytnem. Kvôli záverečnému príkladu spomeniem už len tzv. cirkumzenitálny oblúk (vzdialený od Slnka 46° až 57°, mimoriadne jasný a farebný obrazec viditeľný v okolí zenitu) a tzv. horný tangenciálny oblúk (vzniká často nad svetelným stĺpom ako svetlá škvrna podobná písmenu V). Ak by ste videli zložitý farebný obrazec (hoci aj fotografiu), ktorý vzniká kombináciou nepravých sĺnk so svetelným stĺpom, horným tangenciálnym oblúkom (prípadne cirkumzenitálnym) a 22° slnečným halo, potom tam môžete „vidieť“ skutočne všetko.

Dokonca aj „Hostiu“ aj „Madonu s dieťaťom“ i „monštranciu“, jednoducho všetko, po čom vám len duša baží. Ak k tomu pripočítam horúčavu, vyčerpanosť, prebdené noci, únavu (smäd, hlad) a hlavne túžbu niečo zažiť, nečudujem sa subjektívnym opisom, ktoré pútnici považujú za reálne ... nečudujem, ale nevysmievam sa im... Avšak Slnko musí svietiť a nesmie byť vyššie ako 42° nad obzorom, aby vôbec vznikla akákoľvek dúha! Taká už je príroda a jej fyzikálne zákony, s tým sa ozaj nedá nič robiť... Teda dívajme sa na tieto veci nielen srdcom, ale aj rozumom, ktorý nám Boh, aspoň dúfam, nadelil hoci iba v minimálnej miere.

Teraz nech prehovorí teológia

Vonkoncom nemám úmysel poučovať, ale dovolím si uviesť pár skutočností, ktoré, i keď sú mnohým známe, ešte mnohým môžu byť prospešné. Najprv chcem upozorniť na hlavné zásady, podľa ktorých treba pristupovať k súkromným zjaveniam vo všeobecnosti. A nebolo ich málo. Už dvadsať rokov starý Lexikon Máriiných zjavení od R. Ernsta (Eufen, 1984) uvádza, že len počas uplynulých 150 rokov (teda do roku vydania Lexikonu) bolo ohlásených takmer 400 súkromných zjavení Panny Márie. Zjavenie v Litmanovej patrí k takémuto typu.

(...)

Aby som to aspoň trocha odľahčil, vrátim sa k prirovnaniam na svoju „parketu“. Na nej už viac ako 30 rokov bojujem aj s paranoickými predstavami „ufomanov“. Nech mi je odpustená nasledovná analógia (hoci viem, že každá kríva), ale i s vysokou frekvenciou výskytu „UFO“, je to na Slovensku podobné, ako s počtom lokálnych „zázrakov“, „zjavení“, alebo všakovakých „záhad“. Presvedčí nás o tom porovnanie mapiek s vyznačenými lokalitami „pristátia mimozemšťanov“ s mapkami našich pútnických miest! (Môžete si k tomu ale pridať i mapku, kde všade sme na Slovensku zriadili „univerzity“ či „vysoké školy“ s prečudesným zameraním.) Potom si stačí všimnúť blúznenie ufomanov (ich špecifické „videnie“) a „zaručené“ tvrdenia kontaktérov napr. o stretnutiach 4. druhu, ktoré tak preochotne preberá náš podobne chorý mediálny trh. Domnievam sa, že po nich môžu nasledovať už iba stretnutia 5. druhu, t.j. zrážky s absolútnou ľudskou hlúposťou!

Aby bolo jasné, čo sa týka fenoménu UFO a návštev mimozemšťanov na Zemi: nemáme o tom zatiaľ ani jeden jediný dôkaz! Z tejto oblasti ufománie sa ešte oplatí spomenúť poučné príslovie Východu, ktorým prekvapivo otvoril medzinárodné sympózium SETI („Pátranie po mimozemských civilizáciách“, Tallin, december, 1981) už nebohý akademik J. Šklovskij: „Ak dychtivo čakáš na svojho priateľa, nesmieš považovať tlkot svojho srdca za dupot kopýt jeho koňa!“ (Aká to podoba s varovaním Sv. Terézie Avilskej!) Aj to by sme mali mať na Slovensku stále na pamäti. Ale aj to, že „najväčším nepriateľom kresťanstva je nevedomosť veriacich“ (Pius XII.). Každý má totiž podľa obdržaných darov milosti (Rim 12,6) pracovať na povznesení úrovne vedomostí svojich bratov a sestier, aby aspoň trochu zodpovedala potrebám našej doby. Nemusíme sa pritom báť, že stratíme svoju vieru „bretónskeho“ sedliaka. Mám odôvodnenú obavu, že od nás kresťanov bude Pán požadovať omnoho viac (Mt 25,14 - 30). Slovami B. Pascala sa i mne vidí, že „je dosť tých, čo veria, ale skôr z poverčivosti. Dosť je tiež tých, ktorí neveria, ale iba z roztopašnosti. Rozmnožme preto zatiaľ riedke rady tých, ktorí sú medzi nimi!“ (...)

- - - - - - - - - - -

Celý článok (aj o ďalších údajných zjaveniach na východnom Slovensku) si môžete prečítať v DominoFóre č. 11.