Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Pečatný valček a pečatidlá – koniec 3. až polovica 2. tisícročia pred n. l.

Čo nového je v starovekom Kuvajte?

7. 3. 2005 | videné 1917-krát
Naši archeológovia prezentujú v Nitre prvé výsledky svojich vlaňajších výskumov.

V utorok 1. marca otvorili v budove AÚ SAV výstavku fotografií z výskumu, ktorý začali naši archeológovia koncom minulého roka na ostrove Failaka v najhlbšom cípe Perzského zálivu. Na prezentácii výsledkov sa okrem členov našej expedície zúčastnil aj riaditeľ Národného múzea v Kuvajte Dr. Shebab A. Shebab a desiatky našich i zahraničných študentov archeológie.

Failaka je ostrov, osídlený už v 2. a 3. tisícročí pre naším letopočtom. Má dĺžku zhruba 12 a najväčšiu šírku cca 6 kilometrov. Dnes na nej žije menej ľudí ako tiav, ktorých je asi 300. Dr. Shebab povedal, že za posledných 20 rokov chránili lokalitu Al-Khedr na najsevernejšom výbežku ostrova pre niekoho, kto z nej bude vedieť niečo rozumné vyťažiť. Zdá sa, že je nielen veľmi stará, ale aj čistá v tom zmysle, že v nej nie sú pomiešané rôzne obdobia a kultúry. Preto je pozvanie, určené našim vedcom, o to významnejšie. Naša spolupráca má výhodu v tom, že Slováci majú dobre rozpracovanú metodiku výskumu a Kuvajťania zas dobre poznajú miestnu faktografiu – povedal to vedúci výskumu PhDr. Karol Pieta, DrSc.

Už pri dávnejších prieskumoch na ostrove objavili základy starovekého chrámu, ale aj obytných domov a paláca, ktorý bol pravdepodobne administratívnym centrom. V nich sa našla najmä keramika dilmunskej kultúry – nádoby na vodu a potraviny, a výrobky z kameninovej zmesi – steatitu: figúrky, nádoby a pečatidlá s motívmi gaziel, slnka a polmesiaca, stromu života a ľudských postavičiek. Ako povedal riaditeľ AÚ SAV prof. PhDr. Alexander Ruttkay, DrSc., je tam aj kresťanský kostol z predislamského obdobia, 35 metrov dlhý a 19 široký.

Náš výskum sa vlani v novembri zameral na novú lokalitu Al-Khadr v plytkom zálive, ktorý mohol byť niekdajším prístavom. Prvým krokom bolo zistenie rozlohy a zameranie lokality, aby sa dal odhadnúť jej výskumný potenciál. Pomocou elektromagnetických meraní sa zistilo, že niektoré objekty sú aj v hĺbke až 1,5 metra, pod terajším cintorínom. Postupne sa podarilo odkryť pravouhlé základy niekoľkých stavieb z bronzovej doby, budovaných z kameňov, spájaných veľmi kvalitnou maltou. To je v tomto prostredí znakom dôležitosti budov. Našli sa viaceré predmety dennej potreby, napríklad rybárske háčiky, rydlá, britvy, nožíky a šperky z kostí. Na bývalom smetisku bola až 30 cm hrubá vrstva mušlí ako odpadu. O tomto všetkom vo svojom vystúpení referovala vedúca terénnych prác Mgr. Lucia Benediková.

O environmentálnych, archeobotanických a archeozoologických výskumoch hovorila zoologička Mgr. Zora Miklíková. Ich cieľom je zistiť čo najviac o životnom priestore dávneho osídlenia, o produkcii potravín, či nájdené pozostatky rastlín a zvierat mali lokálny pôvod alebo sem boli v minulosti dovezené, aké bolo poľné hospodárstvo, ako sa uskladňovali produkty, či pôvodní obyvatelia poznali rybolov, ako využívalo domáce zvieratá a iné podrobnosti. Naše výskumy vo Failake by mali pokračovať na nasledujúcom zimnom období, ktoré je pre vykopávky najvhodnejšie.

Dr. Shebab sa vo svojom príhovore vrátil na začiatok kuvajtsko-slovenskej spolupráce, ktorá sa vyvinula z jeho krátkej a nečakanej návštevy v Nitre. Hovoril o nálezoch pečatí z 3.-4. tisícročia pred n. l., o kráľoch tej doby a o neprestajných zmenách názvu ostrova Failaka. Taktiež ocenil možnosť, aby sa kuvajtskí technici a archeológovia podieľali počas tohoročného leta na výskumoch na Slovensku, kde sa z výskumnej základne v Liptovskej Mare zúčastnili na výskumoch a prieskumoch v rámci záchrany a dokumentácie významných archeologických pamiatok na severnom Slovensku.

Potom sa rozvinula neformálna beseda na výstave fotografií. Prístupná bude vo vstupnej hale ústavu do konca marca pre všetkých návštevníkov areálu SAV v Nitre na Akademickej ulici. Spoločná kuvajtsko-slovenská archeologická misia a jej výsledky právom vzbudili pozornosť našich odborníkov i širokej verejnosti Túto aktivitu treba považovať za nepochybné ocenenie celej slovenskej vedy. Preto bude potrebné venovať primeranú pozornosť pripravovanému tréningu kuvajtských odborníkov na Slovensku a zaistiť jeho primerané financovanie.