Aktuality

Náš kolega, botanik a zanietený rastlinný ekofyziológ, doc. RNDr. Gejza Steinhübel, DrSc., bol aj naším priateľom a láskavým učiteľom v odkrývaní tajov prírodných vied. Jeho pracovné zanietenie, nadšenie pre botaniku a celkové pôsobenie na Ústave ekológie lesa SAV vo Zvolene v nás zanechalo veľa príjemných spomienok. Spomíname si na neho zvlášť v tomto roku, keď by sme spolu s ním oslávili storočnicu jeho života.

Gejza Steinhübel sa narodil v Banskej Bystrici 6. októbra 1922 v rodine štátneho zamestnanca. Základnú a strednú školu – osemtriednu reálku absolvoval v rodisku. V štúdiách pokračoval na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde ho do tajov botaniky uviedol akademik Bohumil Němec. Pod jeho vedením pripravil svoju diplomovú dizertáciu, ktorá bola zároveň podmienkou pre získanie doktorátu prírodných vied i jeho prvou publikovanou vedeckou prácou (Prírodovedný zborník, 1949). V rokoch 1949 – 1951 pôsobil ako odborný vedecký asistent Ústavu fyziológie rastlín Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, v rokoch 1951 – 1954 ako prednosta Arboréta v Mlyňanoch, kde sa venoval problematike škodlivosti imisií voči sempervirentným listnáčom. Externe prednášal anatómiu, morfológiu a fyziológiu rastlín na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. V roku 1959 obhájil svoju kandidátsku prácu, v roku 1964 habilitoval a menovali ho docentom. Od roku 1963 bol vedúcim oddelenia fyziológie a genetiky drevín a zástupca riaditeľa Arboréta Mlyňany. V roku 1969  z politických príčin musel opustiť Arborétum Mlyňany. Následne na to, počas rokov 1969 – 1986 pracoval ako vedúci vedecký pracovník Výskumného ústavu lesného hospodárstva vo Zvolene. V roku 1987 prešiel na Ústav ekológie lesa SAV vo Zvolene, kde sa venoval ekofyziologickému a morfologickému výskumu rastlín, ako aj problematike klíčenia semien a bioindikáciám prírodného prostredia. Tu pracoval až do svojej smrti. Treba dodať, že sa dožil aj úplnej rehabilitácie, po uplynutí 23 rokov od podania dizertačnej práce konečne v roku 1991 obhájil titul DrSc.

Počas svojho vedecky plodného obdobia doc. Gejza Steinhübel napísal vyše 120 odborných vedeckých článkov. Okrem vedeckých a odborných prác publikoval okolo 100 vedecko-popularizačných článkov z oblasti fyziológie rastlín a z oblasti histórie okrasného sadovníctva na Slovensku. Doteraz medzi významné patria jeho monografické diela, napr. Arborétum Mlyňany v minulosti a dnes (Vydavateľstvo SAV, 1957),  Einführung in die ökologische Physiologie der Sempervirenz (Vydavateľstvo SAV, 1967), Slovenské parky a záhrady (Vydavateľstvo Osveta, 1990). Doc. RNDr. Gejza Steinhübel, DrSc., získal aj mnohé ocenenia a vyznamenania, napr. Cenu Predsedníctva Slovenskej akadémie vied za prácu Účinky dymových plynov na vegetáciu v oblasti stredného Hrona (1959), Čestné uznanie vydavateľstva Osveta (1991), Zlatú čestnú plaketu Slovenskej akadémie vied za zásluhy v biologických vedách (1992), Pamätnú plaketu Výskumného ústavu lesného hospodárstva za zásluhy o rozvoj a budovanie lesníckeho výskumníctva na Slovensku (1992), Vyznamenanie Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene za spoluprácu, podporu a úspešné účinkovanie v lesníckom výskume na Slovensku (1993), Uznanie Predsedníctva Slovenskej akadémie vied za mimoriadnu vedeckú, pedagogickú a vedecko-organizačnú činnosť na pôde SAV, ako aj za osobný prínos pre rozvoj slovenskej vedy (1998). Jeho vedecké a organizačné aktivity boli ocenené nielen v rámci SAV a Slovenska, ale aj v medzinárodnom kontexte. Bol zaradený medzi reprezentantov SAV na seminári Významné osobnosti SAV v roku 1998. Od roku 1953 bol členom Vedeckej rady botanických pracovísk Slovenskej akadémie vied. V rokoch 1980 až 1990 bol členom štátnych komisií pre udeľovanie vedeckých hodností.

Po definitívnom ukončení aktívnej vedeckej činnosti (1997) našiel potešenie vo svojich záľubách a koníčkoch. Záľubou mu bolo zamestnanie, popri tom najmä turistika, príroda vo všeobecnosti a výtvarná tvorba, ktorej sa počas profesionálneho života nemohol venovať v dostatočnej miere. Namaľoval niekoľko stovák obrázkov (prevažne olejomalieb, menej akvarelov) – krajinky, zátišia, stromy, kvety, ľudové zvyklosti, scenérie stredoslovenských banských miest a obcí. Jeho obrazy boli vystavované na asi desiatich výstavách. V roku 1995 mu udelili Diplom Regionálneho kultúrneho strediska vo Zvolene za dosiahnuté výsledky v okresnej súťaži neprofesionálnych výtvarníkov. Viacerí z nás sa môžu pochváliť, že sú hrdými vlastníkmi viacerých jeho malieb, ktoré pre nás veľmi rád a s ochotou jemu vlastnou namaľoval.

Osud, nemilosrdný čas a choroba však nedopriali, aby sa zo svojich záľub tešil dlhšie, pretože sily postupne ubúdali. Plodná celoživotná púť doc. RNDr. Gejzu Steinhübela, DrSc. sa uzavrela 18. februára 2004.

Text: Ivan Mihál, Ústav ekológie lesa SAV, v. v. i.

Foto: archív UEL SAV, v. v. i.