Aktuality

Martin Seligman je známy ako „otec pozitívnej psychológie" z dobrého dôvodu. Dlhoročná práca a prínosy v psychológii ho zaradili medzi najuznávanejších a najvplyvnejších výskumníkov v tejto oblasti.

Seligman sa narodil 12. augusta 1942 v New Yorku a v súčasnosti je popredným pedagógom, výskumníkom a autorom niekoľkých knižných bestsellerov, ktoré sprístupňujú myšlienky pozitívnej psychológie.

Štrnásť rokov pôsobil ako riaditeľ klinického vzdelávacieho programu na Pensylvánskej univerzite. Jeho práca zahŕňa témy ako naučená bezmocnosť, pozitívna psychológia, depresia, odolnosť, optimizmus a pesimizmus.

Čo je to vlastne pozitívna psychológia? Opisuje sa mnohými spôsobmi, ale všeobecne prijímaná definícia tejto oblasti znie: „Pozitívna psychológia je vedecké štúdium toho, čo robí život najviac hodnotným." Ak tento stručný opis posunieme trochu ďalej, pozitívna psychológia je vedecký prístup zameraný na štúdium ľudských myšlienok, pocitov a správania, pričom sa zameriava na silné aspekty namiesto slabých aspektov. Pozitívna psychológia si dáva za cieľ budovanie dobrého v živote namiesto nápravy zlého a posúvanie života "priemerných" ľudí na "skvelých a naplnených" namiesto toho, aby sa zamerala výlučne na premenu  "problémových" ľudí na "normálnych". Pozitívna psychológia sa zameriava na pozitívne udalosti a vplyvy v živote vrátane: pozitívnych zážitkov (ako šťastie, radosť, inšpirácia a láska), pozitívnych stavov a vlastností (napríklad vďačnosť, odolnosť a súcit) a pozitívne inštitúcie (uplatňovanie pozitívnych princípov v rámci celých organizácií a inštitúcií).

Seligman bol prvým výskumníkom, ktorý hnutie pozitívnej psychológie priviedol k životu. Prvým krokom bol jeho výskum v 60. a 70. rokoch, ktorý položil základy známej psychologickej teórie "naučenej bezmocnosti". Táto teória, ktorú v súčasnosti podporili desaťročia výskumu, vysvetľuje, ako sa ľudia (a zvieratá) môžu naučiť bezmocnosti a pocitu, že stratili kontrolu nad tým, čo sa im deje. Seligman spojil tento jav s depresiou a poznamenal, že mnohí ľudia trpiaci depresiou sa tiež cítia bezmocní. Jeho práca na túto tému poskytla inšpiráciu, nápady a dôkazy, ktoré podporujú mnohé spôsoby liečby depresívnych symptómov, ako aj stratégie na prevenciu depresie.

Po prvotnom úspechu Seligman vedel, že dokáže psychologickej komunite a verejnosti ponúknuť viac – najmä svoje myšlienky o pozitívnom, povznášajúcom a inšpiratívnom. Po tom, čo sa preslávil naučenou bezmocnosťou, obrátil svoju pozornosť na ďalšie vlastnosti, charakteristiky a perspektívy, ktoré sa dajú naučiť. Začal sa zaoberať odolnosťou a naučeným optimizmom – využil teda svoje zistenia a obrátil ich na pozitívny protipól. Jeho myšlienka, že optimizmus (rovnako ako bezmocnosť) sa dá kultivovať a trénovať systematickým spôsobom, sa stala základom jeho široko uplatňovaných programov odolnosti, okrem iného pre deti a príslušníkov armády.

Seligman nesúhlasil s príliš úzkym zameraním psychológie na negatívne javy – psychológovia venovali množstvo pozornosti duševným chorobám, abnormálnej psychológii, traume a bolesti a zanedbávali koncepty, ako sú šťastie, blahobyt, výnimočnosť a prosperite.

Keď ho v roku 1998 zvolili za prezidenta Americkej psychologickej asociácie, rozhodol sa využiť príležitosť zmeniť smerovanie psychológie. Navrhol novú oblasť psychológie so zameraním na to, čo je dobré. Základný dokument tejto novej oblasti, pozitívnej psychológie, publikovali Seligman a Mihaly Csikszentmihalyi v roku 2000.

Od roku 2000 na Seligmanovu výzvu na väčšie zameranie sa na pozitívne javy v živote reagovali tisíce výskumníkov na celom svete, čo vyústilo do desaťtisícok štúdií o pozitívnych javoch a vytvorilo základ pre uplatňovanie pozitívnych princípov v koučovaní, vyučovaní, vzťahoch, na pracovisku a v každej inej oblasti života.

Na záver niekoľko citátov od Martina Seligmana:

„Hoci nemôžete kontrolovať svoje skúsenosti, môžete kontrolovať svoje vysvetlenia."

„Liečenie negatív neprináša pozitíva."

„Autentické šťastie pramení zo zvyšovania latky pre seba samého, nie z porovnávania sa s ostatnými."

Spracoval: Alexander Loziak, CSPV SAV, v. v. i.

Foto: www.ipen-network.com/martin-seligman