Aktuality

Európsky deň minerálov vyhlásený Európskou asociáciou priemyselných nerastov (IMA – Europe) si pripomíname 12. mája od roku 2007. Jeho cieľom je zvýšenie povedomia o význame minerálov v našich životoch. Sú nevyhnutné v stavebníctve, chemickom, automobilovom, leteckom či strojníckom priemysle.

Bez minerálov, ktoré tvoria vápenec, dolomit, íl by sme nemali omietky, betón, tehly. Bez kremeňa, živcov a kaolínu by sme nemali sklo, porcelán, keramiku. Mastenec je dôležitou prímesou v kozmetike, zubných pastách, pneumatikách. Magnezit sa ťaží hlavne pre výrobu slinku, z ktorého sa vyrábajú žiaruvzdorné obmurovky pecí. Automobily, lietadlá, lode sa neobídu bez spracovania minerálov obsahujúcich železo, hliník, horčík, titán. Minerály ako galenit, chalkopyrit, sfalerit, antimonit, titanit, scheelit sú základnou surovinou na výrobu olova, medi, zinku, antimónu, titánu, volfrámu. Tetraedrit obsahuje meď, striebro, zlato – dôležité nie len v šperkárskom spracovaní, ale hlavne v elektrotechnike. Solárne panely, veterné turbíny, mobilné telefóny, počítače, elektroautomobily by sa nevyrobili bez vyhľadania, ťažby a spracovania minerálov obsahujúcich prvky vzácnych zemín a lítium. Fosforečnany prírodného pôvodu, ktorých jednou z hlavných zložiek je minerálna skupina apatitu, sa po úprave používajú ako hnojivo – zdroj fosforu pre výživu rastlín.

Minerál, resp. nerast, nie je len kryštalická látka atraktívna z vizuálneho, zberateľského alebo vedeckého hľadiska, ktorú obdivujeme v muzeálnych a súkromných zbierkach a na mineralogických burzách.  Nie je to len cenná surovina v podobe polodrahokamu či drahokamu vhodného na klenotnícke spracovanie v šperkoch. Minerál je predovšetkým jedna zo základných stavebných častí tvoriacich horninu. Napr. jedna z najbežnejších hornín je žula. Pozostáva z troch základných skupín minerálov – kremeňa, živcov, sľúd a z ďalších vedľajších – akcesorických minerálov. Minerály tvoria aj rudné a nerudné suroviny, t. j. priemyselné nerasty. S nimi sa stretávame denne a využívame ich v mnohých sférach nášho života.

Mineralógia aj ložisková geológia

Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i., v rámci akademického bádania v geovedách venuje veľkú pozornosť aj mineralógii a ložiskovej geológii. Nie sú to len vedecké projekty zamerané na topografickú a genetickú mineralógiu, kryštalochémiu, ktorých výsledkom, atraktívnym z pohľadu verejnosti je aj objav nových minerálov. Sú to najmä genetické aspekty mineralizačných procesov, dôležitých pri objasňovaní zákonitostí vzniku a výskytu ložísk nerastných surovín. V ostatných rokoch sa pozornosť Európskej únie logicky obracia k znovuzabezpečeniu surovinovej sebestačnosti a bezpečnosti.

Ústav je zapojený v projektoch zameraných na význam nerastných surovín v ekonomike štátov, konkrétne v iniciatíve krajín V4 v ložiskovom vyhľadávacom prieskume na tzv. kritické materiály, t. j. rudy antimónu, volfrámu, kobaltu, prvkov vzácnych zemín a nerudy horčíka, kremíka, grafitu a bária. V rámci metalogenetického výskumu sme riešili aj problematiku vzniku a potenciálu nového typu zlato – porfýrových mineralizácií (Biely vrch pri Detve) a epitermálnych rudných žíl drahých kovov (Rudno – Pukanec) v regióne stredoslovenských vulkanických pohorí, genézu a zákonitosti priestorového rozloženia polymetalicko – drahokovovej mineralizácie na ložisku Hodruša – Baňa Rozália, čím sme významne prispeli k racionálnemu vyhľadávaniu využiteľných zásob ložiska a udržaniu jeho ťažby.

Nový pohľad na komplexné využitie nerastných surovín

Slovensko má historicky takmer tisícročnú tradíciu v ťažbe a spracovaní nerastných surovín. Nedá sa jednoznačne povedať, že všetky naše ložiská sú už vydobyté a vyčerpané. Práve nový pohľad na komplexné využitie nerastných surovín a stúpajúce svetové ceny sú budúcnosťou obnovy výskumu a prieskumu nerastných surovín. Okrem spomenutého regiónu neovulkanických pohorí má význam venovať sa aj tradičnej oblasti Slovenského rudohoria (molybdénovo – volfrámové ložisko Ochtiná – Rochovce), Nízkych Tatier (antimónové ložisko Liptovská Dúbrava), ako aj ďalšie.

Zo stavebných surovín s komplexným zhodnotením možno uviesť hodnotenie geologickej stavby, genézy, mineralógie a technologických vlastností perlitov (ložiská Lehôtka pod Brehmi a Jastrabá)  a bentonitov – nevyhnutnej prírodnej suroviny pri sanácii environmentálnych záťaží (ložiská Stará Kremnička, Bartošova Lehôtka, Lutila, Kopernica).

Naše vedecké informácie v problematike nerastných surovín sú využiteľné aj v medzinárodnom kontexte. Napr. výskum mineralogicko-geochemickej a genetickej charakteristiky apatitového ložiska Evate v Mozambiku. To patrí medzi najväčšie ložiská fosfátov v Afrike, ale môže byť aj zdrojom prvkov vzácnych zemín, ktoré sa viažu na apatit, resp. nióbu a tantalu, ktoré sa viažu na samostatné minerály.  Ústav v rámci medzinárodného konzorcia pracuje aj v projekte ERAMIN – D-Rex, zameranom na  výskum ložísk nerastov v geologickom a geofyzikálnom kontexte v oblasti Švédska, Grónska a Fínska.        

Európsky deň minerálov chce upozorniť nielen na krásu minerálov, ich význam v každodennom živote, ale aj upriamiť pozornosť na negatívne vplyvy pri ich ťažbe a spracovaní. Bez nerastných surovín si náš moderný život nevieme predstaviť, ale vieme si predstaviť ich také spracovanie a recykláciu, aby sme boli ohľaduplní nielen k našej Zemi, ale nerastné bohatstvo využívali rozumne aj s ohľadom na ďalšie generácie.      

Text: Ján Madarás, Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.

Foto: Albert Russ