Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Aj gumený klinec možno vbiť do dreva, predvádza malý vedecký fígeľ Vladimír Komanický, vedecký pracovník ÚEF SAV. Redaktor TASR Andrej Sekela uveril, až keď to uvidel. Prizerá sa Peter Skyba z ÚEF SAV.

Hodina vedy v Košiciach

5. 6. 2008 | videné 1887-krát
Tri košické ústavy Slovenskej akadémie vied sa spojili a na výzvu APVV spracovali a rozbehli popularizačný projekt Hodina vedy.

Projekt, v ktorom sa spojili tri košické ústavy SAV - Ústav experimentálnej fyziky (ÚEF SAV), Parazitologický ústav a Spoločenskovedný ústav, rozvrhli na tri roky a jeho cieľom je popularizácia vedy a výskumu. "Plánujeme osloviť žiakov a študentov prostredníctvom popularizačných prednášok z vybraných oblastí vied týkajúcich sa živej i neživej prírody a humanitných vied priamo v školách. Ich cieľom bude oživiť vyučovací proces prostredníctvom demonštračných experimentov a rôznych prezentácií, prehĺbiť látku z učebných osnov o zaujímavé a pútavé témy a takto vytvoriť spojivo medzi vyučovanou látkou a vedeckou prácou," vysvetľuje hlavný koordinátor projektu Pavol Szabó z ÚEF SAV. "Každý z ústavov SAV zabezpečí počas troch rokov po 10 prednášok ročne: ÚEF o fyzike a technických vedách, Parazitologický ústav o biologických vedách a Spoločenskovedný ústav o histórii a spoločenských vedách."

Ďalšou z hlavných aktivít projektu sú prednášky pre širokú verejnosť, ktorých bude ročne tiež desať. Prinesú nové informácie o zaujímavých a aktuálnych problémoch v rôznych oblastiach vedy a predstavia výnimočné osobnosti akademických pracovísk východného Slovenska. Témy bude vyberať programový výbor, zložený z popredných predstaviteľov košických stredných škôl, univerzít a pracovísk SAV.

S prvou prednáškou pre verejnosť sa 15. mája 2008 v Aule Alberta Einsteina v košickom Teledome predstavil doc. Karol Flachbart, riaditeľ ÚEF SAV. Téma "Svet v blízkosti absolútnej nuly" zaujala doslova nabitú aulu prevažne mladými ľuďmi – študentmi z Gymnázia na Šrobárovej ulici, z Gymnázia Sv. T. Akvinského, poslucháčmi Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a inými zvedavcami. Špičkový odborník zrozumiteľným spôsobom oboznámil poslucháčov s históriou získavania nízkych teplôt. Zdôraznil, že tento rok uplynie storočnica od chvíle, kedy Kamerlingh-Onnes v holandskom Leiden skvapalnil hélium a otvoril tak cestu k dosahovaniu najnižších teplôt a k štúdiu materiálov pri týchto teplotách. V súčasnosti je niekoľko pracovísk vo svete, ktoré sa vydali na cestu k absolútnej nule, čo je -273,15 °C. Zaoberajú sa štúdiom fyzikálnych vlastností materiálov pri týchto teplotách a dosahovaním rôznych rekordných nízkych teplôt a jedným z nich je Centrum fyziky veľmi nízkych teplôt ÚEF SAV a PF UPJŠ v Košiciach. To pracuje s unikátnym zariadením pre chladenie metódou jadrovej adiabatickej demagnetizácie.

Veľmi dobrým ťahákom pre laických poslucháčov boli názorné demonštrácie, čo dokáže hélium a vákuum. Organizátori rovnaké demonštrácie predstavili aj na tlačovej besede košickým novinárom a tí sa čudovali, ako inak sa správajú materiály po ochladení.

Zástupcom hlavného koordinátora tohto zaujímavého spoločného projektu je doc. Peter Samuely, člen Predsedníctva SAV a ústavnými koordinátormi sú: doc. Branislav Peťko. (Parazitologický ústav), prof. Štefan Šutaj (Spoločenskovedný ústav) a Jozef Kačmarčík (ÚEF). Všetky podrobnosti o projekte sú k dispozícii na http://www.hodinavedy.sk/index.php, kde chcú organizátori umiestňovať aj audiovizuálne záznamy jednotlivých prednášok a následnej diskusie.

Najbližšia prednáška pre verejnosť bude vo štvrtok 18. júna 2008 o 18.30 h v Aule A. Einsteina v Teledome na Timonovej ulici v Košiciach – o letných nástrahách lesa, a nielen o kliešťoch, bude hovoriť doc. Branislav Peťko.

Text a foto: Katarína Čižmáriková