Informácia o dokumente / Document Info
Späť / Back



Básnik v čase (neslobody). Vnútorný exil ako paradigma subjektu.

The Poet in Time (of Oppression). The Inner Exile as a Subject Paradigm.

Michal Habaj

Vydavateľ / Publisher:

ISSN

Rok, strany / Year, pages: 2014, 106-131

DOI: https://doi.org/--

Jazyk / Language: slo

Publikované / Published: 22. 1. 2019

Plný text / Full Text

Typ dokumentu / Type of Document:

Popis / Abstract:

Cieľom štúdie je poukázať na dve línie Smrekovho básnického diela v kontexte rokov 1948 – 1956 a na spôsob, akým sa situujú do opozície k oficiálnemu obrazu doby a ideologickým požiadavkám literatúry. Bližším predmetom výskumu sú dve básnické zbierky Jána Smreka: zbierka Obraz sveta, ktorá vyšla v roku 1958 a predstavuje v podstate tradičný variant prírodnej a ľúbostnej lyriky ako ho poznáme z predvojnovej tvorby básnika, a výber Proti noci, ktorý vyšiel v roku 1993 a syntetizuje verejnosti dovtedy neznámu časť tvorby Jána Smreka v polohách nekompromisného protestu proti vládnucemu režimu a jeho deformácii umenia a človeka. Smrek na jednej strane priamo na režim útočí a komentuje jeho zvrátenosť i všeobecný morálny úpadok (Proti noci), na strane druhej hľadá spôsob ako uchovať hodnoty ľudskosti a ľudskú predstavu poézie (Obraz sveta) vo svete, kde boli takéto prejavy nemilosrdne potláčané, vytesnené a eliminované. Trvanie na ľudskom zmysle básnickej výpovede potvrdzuje Smrekov básnický subjekt v existencii dvoch paralelných básnických svetov, ktoré zo zdanlivej poetologickej a estetickej autonómnosti vstupujú do netušených vzťahov a konfrontácií. Ak bolo jednou zo signifikantných podôb systému zrušenie človeka ako subjektu, potom Smrek tento subjekt zachraňuje a dáva mu autentickú a pravdivú tvár, hoci nevyhnutne rozpoltenú. Prínos štúdie nachádzam predovšetkým v ozrejmení vzájomných vzťahov medzi dvomi líniami Smrekovej básnickej tvorby (občianska, politická lyrika a lyrika intímna, prírodná), ktoré rozdielnym spôsobom potvrdzujú Smrekovo vždy rovnako nekompromisné úsilie o obnovu človeka, mravnosti, étosu, hodnôt humanizmu a slobody.

The goal of the study is to show two lines of Smrek´s poetry in the context of the years 1948 – 1956 and the way they are put in opposition to the official view of the times and the ideological requirements of literature. Two of the collections of poems by Ján Smrek have been closely examined: Obraz sveta /The Image of the World/, which was published in 1958 and generally includes traditional love and nature poems as we know them from his pre-war period, and the selection of poems Proti noci /Towards the Night/, which was published in 1993 and puts together the part of Smrek´s work unknown to the public until then which strongly protests against the ruling regime destorting the arts and the people. On the one hand, Smrek attacks the regime and comments on its perverted character and the general moral decline (Towards the Night), on the other hand, he seeks the way how to preserve the values of humanity and the humanistic idea of poetry (The Image of the World) in the world where such behaviour was ruthlessly suppressed, excluded and eliminated. Insisting on the humanistic meaning of a poet´s message is proved by Smrek´s lyric subject in the existence of two parallel poetic worlds, which enter unexpected relations and confrontations despite being seemingly autonomous as regards poetology and aesthetics. Provided eliminating the human being as a subject was one of the significant forms of the system, then Smrek saves the subject and gives him/her an authentic and true face, yet necessarily split into two. The contribution of the study is mainly meant to be in clarifying the mutual relations between the two lines of Smrek´s poetry (civil, political poetry and intimite nature poetry), which prove Smrek´s brave efforts to restore the human being, morality, ethos, the values of Humanism and freedom.

Ako citovať / How to Cite:
ISO 690:
Habaj, M. 2014. Básnik v čase (neslobody). Vnútorný exil ako paradigma subjektu. . In Slovenská literatúra, vol. 61, no.2, pp. 106-131. DOI: https://doi.org/--

APA:
Habaj, M. (2014). Básnik v čase (neslobody). Vnútorný exil ako paradigma subjektu. . Slovenská literatúra, 61(2), 106-131. DOI: https://doi.org/--

Kľúčové slová / Keywords:

THE 1950S – INNER EXILE – SUBJECT – FREEDOM – HUMANISM

Práva / Rights:

Referencie: