Naratívna gramatika klasickej detektívky

In: Slovenská literatúra, vol. 60, no. 1

Martin Hudymač

Detaily:

Rok, strany: 2019, 19 - 43

Jazyk: slo

Kľúčové slová:

NARRATIVE STRUCTURE, DETECTIVE GENRE, TRANSFORMATION

Typ článku: Vedecká štúdia / Study

DOI: https://doi.org/--

Full text

O článku:

Prostredníctvom „naratívnej gramatiky” sa pokúšam o taký abstractly výklad príbehu, pri ktorom už nebude záležať 1. na špecifickom štýle daného autora alebo textu; 2. na jazyku, v ktorom je text napísaný a ani 3. na znakovom systéme, prostredníctvom ktorého sa nám príbeh predstavuje. Štrukturálna analýza sa pokúša upozorniť na to, že niektoré vlastnosti naratívnych štruktúr sa pozoruhodne opakujú a tento opätovný výskyt je výrazne pravidelný. „Naratívne gramatiky“ – koncepty tak nadobúdajú vysoký stupeň abstrakcie, všeobecnosti, pričom obsahujú obmedzený počet princípov štrukturálnej organizácie naratívnych jednotiek spoločne s pravidlami ich kombinácie. Teda v zásade ide o konštruovanie vysoko abstraktnej štruktúry príbehu, ktorá by mala n počet konkrétnych a jedinečných realizácii. Hlavnú časť mojej práce preto predstavuje konkrétna štrukturálna analýza rozprávania na pozadí konkrétneho detektívneho príbehu. Novelu A. C. Doyla Domáci pacient som analyzoval prostredníctvom teórie R. Barthesa, doplnenou o koncept T. Todorova. Štrukturálna analýza tak umožnila načrtnúť „naratívnu gramatiku“, ktorá je „identická“ a teda sa opakuje vo väčšine príbehov o Sherlockovi Holmesovi. V podstate na jednoduchom texte detektívneho príbehu štrukturálna analýza ukázala a predviedla, ako fungujú a kombinujú sa základné jednotky textu, čo spôsobuje, že príbeh je koherentný, že i napriek tomu, že príbeh je vystavaný z rôznorodých prvkov sa napokon nerozpadáva a teda je súdržný. Zároveň „naratívna gramatika“ poukázala na fungovanie a začlenenie sa literárnej postavy do textu, a ozrejmila ako „efekty“ času a priestoru v rôznych variáciách sa podieľajú na stvárňovaní príbehu. Tradičné rozlíšenie na klasickú detektívku (E. A. Poe, A. C. Doyle, A. Christie, D. Sayersová) a detektívku „drsnej školy“ amerických autorov (D. Hammetta, R. Chandlera a R. MacDonalda) sledujem vo svojej práci po línii rôznych otázok a odpovedí, ktoré si kladú. Kým klasická detektívka sa pýta „kto“ a „ako“ spáchal zločin, tak potom detektívka „drsnej školy“ sa pýta „prečo“ bol zločin spáchaný. Tieto otázky sú „radikálne“ odlišné a preto operatívne a technicky si vyžadujú aj iné „nástroje“ na „zhotovenie“ odpovede, ktorou je ten ktorý príslušný konkrétny literárny text. Zároveň som sa pokúsil rozvinúť motívy, ktoré načrtol v jednej kapitole svojej knihy český filozof Miroslav Petříček, a to motívy tváre, mesta, izby a príbehu, ktoré sú podstatne inak (teda za iným „účelom“) stvárnené v klasickej detektívke a v detektívke „drsnej školy“.

Using „narrative grammar” I attempted to make an abstract interpretation of the story where it is not important 1. what specific style of author or text was used; 2. what language was used to write the the text and 3. what system of signs was used to present the story. The structural analysis was used to draw attention to the fact that some properties of narrative structures are noticably often repeated and their repeated presence is strikingly regular. „Narrative grammars“ – concepts thus develop a high degree of abstraction, generalization whilst they only contain a limited number of the organizational principles of the narrative unit structure along with the rules of combination. So – as a matter of fact – what is being discussed here is establishing a highly abstract story structure which is supposed to produce an infinite number of specific and individual manifestations. The main part of my study is therefore a specific narration structure analysis based on a particular detective story. I analysed the novella The Advetnure of the Resident Patient by Arthur Conan Doyle using R. Barthes´s theory complemented by T. Todorov´s concept. The structure analysis thus enabled me to outline the „narrative grammar“, which is „identical“, i.e. it is repeated in most of the Sherlock Holmes stories. By and large, the simple text of a detective story exposed to the structural analysis showed and demonstrated how simple text units work and combine, which makes the story coherent and depsite the fact that the story is composed of various elements, it does not fall apart and keeps together. At the same time, the „narrative grammar“ drew attention to the way a literary character functions in and becomes a part of the text, as well as it clarified what role the „effects“ of time and space in various forms play in the making of the story. The traditional distinction between classic detective fiction (E. A. Poe, A. C. Doyle, A. Christie, D. Sayers) and „hardboiled“ crime fiction typical of American writers (D. Hammett, R. Chandler and R. MacDonald) is examined in my study in terms of various questions and answers. While classic detective fiction raises questions such as „who“ the crime was committed by and „how“, „hardboiled“ crime fiction asks „why“ the crime was committed. These questions are radically different and therefore they require different „tools“ to “produce” the answers, which is actually a particular text. Moreover, I tried to expand on the motifs outlined in a chapter of Czech philosopher Miroslav Petříček´s book, i.e. the motifs of face, town, room and story, which are approached in a fundamentally different way (that is having a different “purpose“) in the two types of crime fiction in question.

Ako citovať:

ISO 690:

Hudymač, M. 2019. Naratívna gramatika klasickej detektívky. In Slovenská literatúra, vol. 60, no.1, pp. 19-43. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:

Hudymač, M. (2019). Naratívna gramatika klasickej detektívky. Slovenská literatúra, 60(1), 19-43. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

O vydaní:

Publikované: 1. 2. 2019