In: Slovenská literatúra, vol. 59, no. 6
Valér Mikula
Detaily:
Rok, strany: 2019, 457 - 468
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
JANKO JESENSKÝ, ROMANTICISM, POST-ROMANTICISM, NEO-CLASSICISM
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Jesenského-básnika (ale ani prozaika) nemožno vyložiť iba z jeho umeleckých textov. Tie tvoria súčasť celej jeho osobnosti ako znaku. Jesenský striktne rozlišuje sféru verejnú a súkromnú. Vo sfére verejnej, kam patrí aj poézia, dominujú konvencie, „povrch“, kým oblasť súkromia schováva skutočné obsahy – a tie sú charakterizované „klasickými“ kvalitami ako úprimnosť, vrúcnosť, česť, umiernenosť, neokázalosť, ušľachtilosť. Tento vnútorný aristokratizmus je navonok zľahčovaný, a to dvojako: buď je minimalizovaný (bagatelizovaný), alebo hyperbolizovaný až k neuvereniu.
Ak k spoločenskému styku patrí ľahká, nevážna konverzácia, Jesenský ju dovádza až k bravúre. Zviditeľňuje aj básnické konvencie, a to nielen tie folklórne či romantické, ale aj modernisticko-dekadentné. Štylizovanosť je spôsob jeho existencie, ktorej sa vzdáva len vo chvíľach naozaj existenciálnych: keď prežíva hlbokú lásku a píše o nej v listoch, keď v 1. sv. vojne prebehne na ruskú stranu (čo nebolo bez rizika smrti), keď sa angažuje ako protifašistický básnik. V základných životných situáciách koná nie podľa konvencie, ale podľa svojich hlbokých zásad, ktoré nie sú ďaleko od osvietenského ideálu človeka (bol aj členom slobodomurárskej lóže). Vo všetkom ostatnom sa drží konvencií, ktoré vypĺňa s podozrivou ľahkosťou. To podozrenie však nejde na adresu Jesenského, ale práve na adresu konvencií.
Jesenský as a poet (as well as a prose writer) cannot only be interpreted through his works of art. They form a part of the whole of his personality as a sign. Jesenský strictly distinguishes between the public and the private spheres. The public sphere, which includes his prose as well as poetry, is dominated by conventions, the „surface“, while the area of his privacy hides real contents – and those are characterized by „classical“ qualities such as sincerity, kindness, honour, moderateness, non-ostentatiousness, nobility. This inner aristocracy is outwardly made light of, which is done in two ways: it is either minimized (downplayed) or wildly exaggerated.
If socializing involves light chit-chat, Jesenský develops it to perfection. He also highlights the conventions of poetry, both the folk or Romantic ones as well as the Modernist-Decadent ones. The perfected style is his mode of existence, which he only gives up at genuine existential moments: when he experiences a deep love and writes about it in his letters, when he deserts to join the Russian army (which involved a risk of death) during the First World War, when he engages in Anti-Fascist movement as a poet. The fundamental life situations make him overlook the convention, and follow his deepest principles, which are not far from the Enlightenment ideal of man (he was also a member of Freemasonry). In all other situations, he follows conventions, which he does in a suspiciously lighthearted manner. The suspicion, however, does not challenge Jesenský, it challenges the conventions.
Ako citovať:
ISO 690:
Mikula, V. 2019. Jesenský básnik: od romantizmu ku klasicizmu. In Slovenská literatúra, vol. 59, no.6, pp. 457-468. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Mikula, V. (2019). Jesenský básnik: od romantizmu ku klasicizmu. Slovenská literatúra, 59(6), 457-468. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 21. 1. 2019