Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Švantner, horor, fantastika: žánrové parametre

In: Slovenská literatúra, vol. 59, no. 2
Tomáš Horváth Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2019, 122 - 138
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
GENRE, FANTASY, HORROR, FOCALISATION, „IT“
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
O článku:
V štúdii sa snažíme analýzou textov dokázať hypotézu, že väčšina poviedok Františka Švantnera z jeho zbierky Malka (1942) prináleží do žánru fantastiky, ako ho definuje Tzvetan Todorov: v závere väčšiny týchto poviedok čitateľ váha medzi prirodzeným a nadprirodzeným vysvetlením sujetového diania v texte. Epistemologický status viacerých udalostí v sujete je ambivalentný. Švantnerove texty generujú efekt fantastiky pomocou fokalizácie motívov: každý hypoteticky nadprirodzený motív je fokalizovaný cez prizmu určitej literárnej postavy. Sujet musí modelový čitateľ z textu rekonštruovať – tento sujet sa situuje v priesečníku dialogických (a kontradikčných) perspektív rozličných postáv. Ďalším spôsobom generovania fantastickosti je biele miesto v texte, chýbajúca dejová syntagma (postup zatajovania údajov) a inverzia časových koordinát, keď napríklad objavenie sa postavy, ktorá bola v tom čase už mŕtva (čo sa však čitateľ dozvie až v pointe), umožňuje aj „duchársku“ interpretačnú líniu. Akcentovanie žánrovej dimenzie Švantnerových textov môže plniť dôležitú úlohu napríklad aj v oblasti literárnej prevádzky, pri preklade týchto textov do inonárodnej literatúry: do cudzieho literárneho kontextu by hypoteticky mohli lepšie vstúpiť ako reprezentant daného žánru, než ako reprezentant slovenskej literatúry.
The analysis of the texts in the study seeks to prove the hypothesis that most of František Švantner´s short stories from the collection Malka (1942) belong to the genre of fantasy as it is defined by Tzvetan Todorov: the endings of most stories leave the reader oscillating between the natural and supernatural interpretations of the plot. The epistemological status of numerous events in the story is ambivalent. Švantner´s texts generate the fantasy effect by means of motif focalisation: each hypothetically supernatural motíf is focalised through a literary character´s perspective. The suyzhet must be reconstructed by a model reader in the text – this suyzhet is set in the crossing point of different characters´ (contradictory) dialogue perspectives. Another method of generating the fantasy effect is a blank space in the text, a missing story syntagm (a data concealing approach) and the inversion of time coordinates, when e.g. the emergence of a character who was already dead at that time (which the reader does not learn until the end) allows the „psychic“ interpretation, too. Emphasising the genre dimensions of Švantner´s texts may also fulfil an important role in the literary life when translating these texts into a foreign literature: hypothetically, they could be introduced into a new literary context as a sample of a particular genre rather than as a sample of Slovak literature.
Ako citovať:
ISO 690:
Horváth, T. 2019. Švantner, horor, fantastika: žánrové parametre. In Slovenská literatúra, vol. 59, no.2, pp. 122-138. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:
Horváth, T. (2019). Švantner, horor, fantastika: žánrové parametre. Slovenská literatúra, 59(2), 122-138. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 21. 1. 2019