Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Eloquens et docta pietas

In: Slovenská literatúra, vol. 50, no. 2
Daniel Škoviera
Detaily:
Rok, strany: 2003, 122 - 133
Jazyk: slo
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
Princíp náboženskej reformácie sola Scriptura nadhodil obzvlášť ostro otázku, či kresťanská pietas potrebuje aj profánne umenia. Leonard Stöckel, vynikajúca osobnosť slovenského renesančného humanizmu, odmietal veľmi rezolútne antimúzické postuláty radikálnych siekt. Nasledoval tak svojho učiteľa Philippa Melanchtona, ktorý vybojoval pre erazmovskú koncepciu vzdelania dôstojné miesto aj v lutherizme. Sám Erazmus chcel nadviazať na kresťanský humanizmus cirkevných otcov (najmä Bazilea a Hieronyma) a programovo sa usiloval o syntézu antickej estetiky s kresťanskou etikou.. Ako cieľ vzdelania sa presadil v protestantskom školstve pod vplyvom Johannesa Sturma program eloquens et docta pietas, v katolíckej cirkvi uplatňovali to isté predovšetkým jezuiti. Ideály humanistického učenia o kráse prenikli aj do spracovania biblickej a hymnickej poézie, neboli však akceptované bezvýhradne. Literatúra v domácom jazyku bola takisto kultivovaná na formách, ktoré boli zdedené z antiky. Elokvencia, úzko spätá s pietas, sa však dostávala čoraz viac – najmä v 17. storočí – pod tlak narastajúcej konfesionalizácie a nekompromisného, často polemicky orientovaného biblizmu (napr. u. J. Parlagia a G. Tranoscia), ktorým bola antika prinajmenšom marginalizovaná. V tomto vývine reprezentuje však neskorobarokový básnik a františkánsky mních Hugolín Gavlovič skôr umiernenú erazmovskú líniu.
Der Grundsatz der religiösen Reformation sola Scriptura warf besonders scharf die Frage auf, ob die christliche pietas auch die profanen Künste braucht. Leonard Stöckel, eine hervorragende Persönlichkeit des slowakischen Reformationshumanismus, wies mit aller Entschiedenheit die antimusischen Postulate radikaler Sekten ab. Er folgte darin seinem Lehrer Philipp Melanchthon, der dem Erasmusschen Konzept der Bildung auch im Luthertum einen würdigen Platz errungen hatte. Erasmus selbst wollte auf den christlichen Humanismus der Kirchenväter (vor allem Basilius des Grossen und Hieronymus) anknüpfen und bemühte sich programmatisch um eine Synthese der antiken Ästhetik mit der christlichen Ethik. Als Bildungsziel in dem protestantischen Schulwesen wurde unter dem Einfluß von Johannes Sturm das Programm eloquens et docta pietas durchgesetzt, in dem katholischen ließen besonders die Jesuiten dasselbe zur Geltung bringen. Die Ideale der humanistischen Schönheitslehre drangen auch in die Verarbeitungen der biblischen und hymnischen Poesie ein, doch wurden sie nicht vorbehaltlos akzeptiert. Die Literatur in einheimischen Sprachen wurde nicht weniger an den von der Antike geerbten Formen kultiviert. Die mit der pietas eng verbundene Eloquenz geriet aber immer mehr - besonders im 17. Jh. – unter den Druck der wachsenden Konfessionalisierung und eines kompromisslosen, oft polemisch orientierten Biblismus (z. B. bei Jeremias Parlagius und Georgius Tranoscius), durch die das Antike zumindest marginalisiert wurde. In dieser Entwicklung repräsentiert jedoch der spätbarocke Dichter Hugolinus Gavlovič, ein Franziskanermönch, eher die gemäßigte Erasmussche Linie.
Ako citovať:
ISO 690:
Škoviera, D. 2003. Eloquens et docta pietas. In Slovenská literatúra, vol. 50, no.2, pp. 122-133. 0037-6973.

APA:
Škoviera, D. (2003). Eloquens et docta pietas. Slovenská literatúra, 50(2), 122-133. 0037-6973.
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences