Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Transformácie subjektu v esejistickej tvorbe Vladimíra Mináča

In: Slovenská literatúra, vol. 50, no. 4
Pavel Matejovič Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2003, 257 - 279
Jazyk: slo
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
Obsahom štúdie Mináčove transformácie subjektu sú interpretácie textov, ktoré Mináč publikoval približne od druhej polovice päťdesiatych do konca šesťdesiatych rokov. Autor si pritom všíma výhradne nesujetové či non-fiktívne žánre (esej, úvaha, literárna publicistika), ktoré v jeho tvorbe získavali čoraz dominantnejšie postavenie. Sústreďuje sa hlavne na šesťdesiate roky, ktoré v kontexte Mináčovej tvorby považuje za obdobie, kedy sa spisovateľ nielen ideovo a esteticky vyhranil, ale navyše sa z perspektívy reformného marxizmu konfrontoval s dobovými filozofickými a estetickými prúdmi. Okrem toho sa v tomto období sformoval jeho „národno-emancipačný“ koncept, ktorý v deväťdesiatych rokoch 20. storočia v podobe aktuálnej publicistiky nadobudol programový charakter. Mináčove texty autor interpretuje zároveň z diachrónnej ako aj synchrónnej perspektívy. Okrem dobových súvislostí, ktoré v podstatnej miere spoluutvárali jeho estetické a filozofické východiská, sa štúdia snaží hľadať aj rétorické stratégie, ktoré sa formovali na pozadí diskusií prebiehajúcich v liberálnejšom prostredí šesťdesiatych rokov (vplyv fenomenológie a existencializmu). Kľúčom k uchopeniu Mináčovej esejistiky je pre autora štúdie pojem subjektu a jeho transformácie. Pri jeho analýze vychádza z Foucaultovho chápania subjektu, ktorý sa tvorí v konfrontácii s jestvujúcimi mocenskými vzťahmi. Z tejto perspektívy Mináčov postoj k problému subjektivity dáva do súvislosti s jeho vzťahom ku komunistickej ideológii ako určitej formy svetskej pastorálnej moci či stredovekej univerzality.
The aim of the study Mináčove transformácie subjektu is interpretation of texts, published by Mináč from the second half of 50-ties to the end ot 60-ties. Only non-sujet or non-fiction genres (essay, reflection, literary publicistics), which were dominant in the mentioned period, were selected. The main attention is paid to 60-ties – period of Mináč’s ideological and aesthetic definition and confrontation with contemporary philosophic and aesthetic tendencies from the perspective of reforming Marxism. In this period, Mináč’s national-emancipation concept, which in 90-ties of twenty century gained program character, was formed. Texts are interpreted from synchronous as well as diachronous perspective. Apart from contemporary context, which co-formed his aesthetic and philosophical bases, there is attempt to find rhetorical strategies, which were formed on the background of discussions opened in more liberal milieu of sixties (influence of phenomenology and existencialism). In this study, the access key of Mináč’s essays is the term (idea) of subject and its transformations. Foucault’s conception of subject, which is created in the confrontation with existing power relations, is the base for analysis. From this perspective, Mináč’s relation to problem of subjectivity was placed into context with his attitude to communistic ideology, as certain form of pastoral power or medieval university.
Ako citovať:
ISO 690:
Matejovič, P. 2003. Transformácie subjektu v esejistickej tvorbe Vladimíra Mináča. In Slovenská literatúra, vol. 50, no.4, pp. 257-279. 0037-6973.

APA:
Matejovič, P. (2003). Transformácie subjektu v esejistickej tvorbe Vladimíra Mináča. Slovenská literatúra, 50(4), 257-279. 0037-6973.
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences