In: Slovenská literatúra, vol. 51, no. 2
Kristína Krnová
Detaily:
Rok, strany: 2004, 94 - 103
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
O článku:
Štúdia analzyuje dielo L. Ťažkého Maršalova dcéra ako spisovateľov špecificky determinovaný návrat k vojnovej tematike (vojna v bývalej Juhoslávii). Z tohto hľadiska porovnáva autorovu pôvodnú (vlastnou skúsenosťou dotovanú) koncepciu vojnovej prózy zo 60. rokov s ideovoestetickým projektom, v ktorom dominujú funkcie vlastné skôr publicistike ako umeleckej literatúre a zvažuje, nakoľko je takéto paradigmatické východisko textu primerané umeleckej próze (románu). Tieto úvahy zákonite reagujú aj na vzťah Ťažkého verejne prezentovaných názorov na poslanie umeleckej literatúry a jeho diela: výsledkom je presvedčenie, že spisovateľov dôraz na konkretizovateľnú (mravnú) spoločenskú funkciu umenia sa presvedčivo realizoval v textoch opretých o vlastnú skúsenosť, kým v dielach bez takéhoto gnozeologického podložia sa oslabuje estetická funkcia a žánrovo tendujú skôr do sféry publicistiky ako epiky.
Uvedené zistenie rezultuje aj zo samotného rozboru poetiky prózy Maršalova dcéra, ktorá je pozoruhodná svojím tvarom protirečiacim každej žánrovej určitosti. Autorova ľudská a občianska angažovanosť, reagujúca na bratovražednú vojnu v Juhoslávii na začiatku 90. rokov minulého storočia, sa prejavuje buď silným lyrickým sklonom textu, alebo jeho žurnalistickou (nerománovou ) reportážnosťou; obe možnosti sa v diele realizujú spôsobom, usvedčujúcim epický pôdorys diela z mystifikácie, pretože najvlastnejším spisovateľovým zámerom bolo vyvolať emocionálnu reakciu na rozprávačsky variantný príbeh Bredy – Maršalovej dcéry; jeho tragické parametre sú výslednicou konkrétneho historicko-politického uspôsobenia reality, ktorá je na jednej strane zovšeobecnením pomerov v potitovskej Juhoslávii, na druhej strane nesie zreteľné znaky totalitnej minulosti celého bývalého komunistického bloku. Teoretická analýza diela sa opiera o poetiku prózy Stanislava Rakúsa.
The study is an analysis of a work Maršalova dcéra (Marshal´s Daughter) written by Ladislav Ťažký, which represents a come back to a war theme. It is a comparison of the author’s own war experience reflected in his prose from the 60th with an idea-aesthetic project, typical more for journalistic than artistic literature and think about how much the paradigmatic coming out is adequate to a fine prose (novel). These cogitations refer to Tažký´s publicly presented opinions at the general message of fine literature and Ťažký´s works. The result of that is the author’s consciousness that the stress concrete (moral) social function of art, which was forcibly realised in the texts and influenced by own authentic experience, while in the texts without such an epistemological basis an aesthetic function is getting weaken and as a genre it tends more to a sphere of journalism than epics.
These results are proved also by an analysis of poetics of a prose Maršalova dcéra (Marshal´s Daughter) , which is remarkable by its form itself, which is controversial to any genre determination. The author’s involvement as a reaction to a fratricidal war in Yugoslavia from the beginning of the 90th of the previous century tends to lyricism in his texts or to a journalistic (non-novel) reportage; both variants are realised in his works in a way proved mystification of an epic platform of the work because the author’s attempt was to provoke an emotional reaction to a variant story of Breda – a marshal´s daughter; his tragic parameters are results of concrete historically political pattern of reality, which represents on one hand generalisation of conditions in after – Tito‘s Yugoslavia and the other hand it bears features of totalitarian past of post Communist block. Theoretical analysis bases on poetics of the prose of Stanislav Rakús.
Ako citovať:
ISO 690:
Krnová, K. 2004. Maršalova dcéra. In Slovenská literatúra, vol. 51, no.2, pp. 94-103. 0037-6973.
APA:
Krnová, K. (2004). Maršalova dcéra. Slovenská literatúra, 51(2), 94-103. 0037-6973.