In: Slovenská literatúra, vol. 51, no. 3
Tomáš Horváth 
Detaily:
Rok, strany: 2004, 169 - 181
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
Štruklturálno-sémantická analýza modernistickej poviedky Jána Hrušovského Žralok (1923) po modelovaní naratívnej štruktúry ako zreťazenia funkcií a ich zoskupenia do sekvencie (tá je uzatvorená prostredníctvom invertovania aktančných rolí a transformácie zmluvných vzťahov) prechádza k vypracovaniu modelu hĺbkovej sémantickej štruktúry textu vo forme semiotického štvorca. Figuratívnym reprezentantom sémantickej kategórie “život” je “zem”, ku ktorej sa Enrico snaží doplávať; “voda”, v ktorej Enrico hynie v zuboch žraloka, sa viaže so “smrťou”. Odmietnutie spojenia muža a ženy nastáva na zemi, spojenie muža a ženy, z hľadiska kódu modernizmu kódované príznakom smrti (spojenie Erosa a Thanatosa), nastáva vo vode.Túto transformáciu odopretia spojenia na spojenie a paralelnú transformáciu života na smrť vykonáva aktér žralok, ktorému preto môžeme pripísať sémantickú hodnotu non-život. Funguje ako kontradikcia života – jeho figuratívneho aktéra, “zenme” (vylovený na palubu lode hynie). Benvenuto, zametač paluby (čiže je metonymicky spojený so zemou) zabíja žraloka – vyťahuje ho z vody na palubu, “zem”: je teda nositeľom sémantickej hodnoty “non-smrť”. “Krvavé more” je produkované konjunkciou záporných hodnôt: žraloka, operujúceho v mori. Konjunkcia kladných hodnôt (“život”, zem a “non-smrť”, zametač zeme) produkuje (len implikovanú) čistotu ako výsledok zametania paluby. Stojí v opozícii voči nečistote ako zmiešaniu heterogénnych entít krvi a mora (“zakrvavené more”). Zovšeobecnené generatívne syntaktické pravidlo, odvodené zo syntatktických pravidiel jednotlivých sekvencií, ktorého akčný rádius pokrýva naratívnu štruktúru ako celok, je: v oboch príbehoch (rámcovom i vloženom) je aktant (raz ľudský, raz neľudský) odoslaný do jemu protikladnej hodnotovej sféry, prostredia (človek do vody, žralok na zem), kde hynie (prostredie je silnejšie než aktant). Projekcia paradigmatickej osi sémantických kategórií na syntagmatickú sa teda deje podľa algoritmu, ktorý kladie do chronologickej, dejovej konfrontácie aktanty (ich funkciu napĺňajú životní aktéri) s hodnotou H a prostredie nesúce hodnotou negH, čiže v chronologickom ráde konfrontuje protikladné hodnotové členy achrónnej hĺbkovej štruktúry
Structurally semantic analysis of a short story Žralok (The Shark, 1923) regarding the model of the narrative structure as a chain of different functions and making them a whole sequence (which is closed in media of inversion of the roles of persons involved and trough a transformation of „covenant“ relationships) it is transformed to a model of a deep semantic structure of the text, which is in the form of a semiotic square. „Life“ and “ground” become representatives of semantic category, Enrico „tried to swim to“; „water“, where Enrico died in the cruncher of a shark, is connected with “death “. There is a refusal of sexual intercourse between a man and woman in the earth but it is allowed to have a sex according to a Modernistic code in a water, what is an aspect of death in the meaning (intercourse of Eros and Thanatos). This transformation of refusal of the intercourse into an intercourse of a parallel transformation of life into death. A character involved as a death symbol into a text is the shark, from semantic aspect it represents non-life. It has function of an contradiction of life – its figurative person involved – of the earth (after they pulled him out on the board, he died). Benvenuto, a sweeper man at the board (metonymically related to the earth) killed the shark and pulled it out of the water on the board. it proves that the „earth“ has a semantic value – non death. The „bloody sea“ is a conjunction of negative values” shark operating in the sea. The conjunction of positive values („life“, „ground“, „non-death,“ the sweeper man) produces )only implied) cleanness as a result of cleaning the board. It is in opposition against dust as a mixture of two heterogeneous items – the blood and the seas (the „bloody sea“). General generative syntactic rule, derived from syntactic rules of particular sequences, influencing the narrative structure as a whole; in both stories is a person involved sent away to a contrary value environment, here the person dies. Projection paradigm of semantic categories into syntagma is done according to algorithm, which put into chronological ; fable confrontation persons involved with a value negV , that means that in chronological order it confronts value items of an achrono deep structure.
Ako citovať:
ISO 690:
Horváth, T. 2004. „A po smrti spojení“. In Slovenská literatúra, vol. 51, no.3, pp. 169-181. 0037-6973.
APA:
Horváth, T. (2004). „A po smrti spojení“. Slovenská literatúra, 51(3), 169-181. 0037-6973.