Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

K Tablicovmu historiografickému konceptu slovenskej literatúry

In: Slovenská literatúra, vol. 51, no. 4
Gizela Gáfriková
Detaily:
Rok, strany: 2004, 260 - 268
Jazyk: slo
Typ článku: I. Štúdie / I. Studies
O článku:
Teritoriálne, resp. geopoliticky určené súradnice uhorského – relatívne univerzálneho – kultúrneho spoločenstva („rei publicae litterariae“), z ktorých vychádzali uhorskí (uhorsko-slovenskí) predstavitelia historie litterarie (Michal Rotarides, Pavol Valaský a i.) začína v osemdesiatych rokoch 18. storočia preskupovať stupňujúci sa dôraz na jazykové (etnické) kritériá. Otvára sa proces diferenciácie jednotlivých národných individualít, ktorý postupne neodvratne narúša – aj dovtedy krehkú – rovnováhu uhorského spoločenstva. Paměti česko-slovenských básnířův aneb veršovcův, kteříž se buďto v Uherské zemi zrodili, aneb aspoň v Uhřích živi byli (Vacov 1806, 1807, 1809, 1812) majú v dejinách slovenskej literatúry status prvého národne koncipovaného literárnohistoriografického projektu. Jeho autor Bohuslav Tablic (1769 – 1832) sa v ňom pokúsil vyčleniť z celouhorského „tezauru“ písomníctva jazykovo a literárne odlišný celok slovenskej literárnej kultúry ako jedinečný a samostatný, vývinovo celistvý útvar. Pre jeho razantné gesto je však príznačné vnútorné protirečenie. Tablic totiž deklaruje jazykovú a „národnú“ jednotu Slovákov s Čechmi a s Moravanmi. Vychádza pritom z predstavy o ich dávnom spoločnom štátnom útvare (Veľká Morava), a teda i jednotnom jazyku. Na druhej strane sa nedištancuje od stáročnej vzdelanostnej a kultúrnej tradície, na ktorej sa slovenské národné spoločenstvo podieľalo v rámci uhorského štátneho útvaru. V tejto súvislosti operuje Tablic dvomi významnými pojmami: Panónia vyjadruje územno-štátnu príslušnosť a uhorský patriotizmus Slovákov, Slávia (resp. Slavina) zase ich jazykové a literárne príbuzenstvo s „rodinou“ uhorských i mimouhorských príslušníkov slovanských národov (s celkom osobitým vzťahom voči Čechom a Moravanom). Práve z hľadiska „priesečníka“ týchto dvoch medziliterárnych kontextov nebol zatiaľ Tablicov literárnohistoriografický model dostatočne preskúmaný.
Territorially, or more precisely, geopolitically determined coordinates of the relatively universal Hungarian cultural community, which had served as the point of departure for Hungarian (Hungarian-Slovak) representatives of historia litteraria (Michal Rotarides, Pavol Valaský, etc.) had been, since the 1785s, slowly re-structured by the increasing focus on linguistic (ethnic) criteria. The process of differentiation of specific national units, irrevocably disturbing the (even then) fragile balance of Hungarian community, was launched. The book Paměti česko-slovenských básnířů aneb veršovcův, kteříž se buďto v Uherské zemi zrodili, aneb aspoň v Uhřích živi byli (Memories of Czecho-Slovak Poets or Verse-makers Born or Living in Hungaria) (Vacov 1806, 1807, 1809, 1812) is the first literary-historiographic project based on nationality in the history of Slovak literature. Its author, Bohuslav Tablic (1769 – 1832), tried to isolate from the Hungarian „thesaurus“ the linguistically and literarily distinct unit of Slovak literary culture, seeing it as a unique and independent body with its own evolution. This decisive gesture was, however, marked by inner contradiction. Tablic declares linguistic and „national“ unity of Slovaks, Czechs and Moravians. His concept is based on the notion of their ancient common state (Veľká Morava), and, thus, on their common language. On the other hand, he does not disassociate himself from the centuries-long tradition of education and culture that Slovakia had contributed to in the Hungarian Monarchy, In this connection Tablic uses two significant concepts: Panónia, describing the territorial-state allegiance and the Hungarian patriotism of Slovaks, and Slávia (or Slavina) describing their linguistic and literary kinship with the „family“ od Hungarian and non-Hungarian members of Slavonic nations (this kinship was of special quality when it came to Czechs and Moravians). It is from this „intersection“ of two interliterary contexts that Tablic’s literary-historiographic model has not been sufficiently researched so far.
Ako citovať:
ISO 690:
Gáfriková, G. 2004. K Tablicovmu historiografickému konceptu slovenskej literatúry. In Slovenská literatúra, vol. 51, no.4, pp. 260-268. 0037-6973.

APA:
Gáfriková, G. (2004). K Tablicovmu historiografickému konceptu slovenskej literatúry. Slovenská literatúra, 51(4), 260-268. 0037-6973.