Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Modernizmus a ikonodulia

In: Slovenská literatúra, vol. 51, no. 5
Tomáš Horváth Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2004, 353 - 360
Jazyk: slo
Typ článku: I. Štúdie / I. Study
O článku:
Štúdia ponúka interpretáciu poviedky Jána Hrušovského Dolorosa (1925) z perspektívy znakových operácií formácie modernizmu. Mníška Dolorosa, zamilovaná do kópie Tizianovho Mesiáša, hynie nahá v objatí so sochou Krista, ktorá sa na ňu zrúti. Systém signifikácie modernizmu „devalvuje hodnotu referencie, aby zdôraznil formálnu kvalitu označujúceho“ (Abercombie-Lash-Longhurst). Pod diktátom tohto režimu sa konštituuje vzťah postavy Dolorosy k znaku: percipujúc znaky Krista (obraz a sochu), zotrváva pri označujúcom, pri kópii Tizianovho obrazu a pri telesnosti označujúceho (mužného tela sochy Krista), pričom neprekračuje túto fyzickú stránku znaku k ideálnemu označovanému: k Bohu. Text v explicite kladie otázku, či Dolorosino poblúdenie a smrť je „práca toho Prvého alebo toho Druhého“. Tých dvojíc je tu viac: sú to Kristus a Antikrist (ktorí sa na seba vzhľadom podobajú). V modernistickom režime signifikácie je to dvojica socha a originál (zabíja Dolorosu socha, alebo Boží hnev? – táto interpretačná línia v texte konštituuje žáner fantastiky). Ďalšou dvojicou sú dve kópie: kópia obrazu (čiže znak znaku) a socha, ktorá sa podobá na obraz. Možno je Dolorosino poblúdenie a smrť práve prácou kópie: že lásku Dolorosy nevyvoláva Kristus, ale práve označujúce, obraz, socha. V Dolorosinom zdanlivo mystickom videní totiž neožíva samotný Mesiáš, ale Tizianov Mesiáš: čiže ide o oživený obraz, označujúce, a nie o mystické splynutie so živým Bohom, denotátom. Ďalej dávame do súvislosti túto poviedku s modernistickým programovým satanizmom. Ukazujeme tiež izomorfickú znakovú organizáciu (t. j. privilegovanie označujúceho) vo vybraných modernistických estetických teóriách (S. I. Witkiewicza, H. Wolfflina a V. Worringera, zameriavajúcich svoju pozornosť na faktúru, štruktúrovanie estetického znaku. Toto privilegovanie označujúceho teda organizuje rovnako literárny, ako aj estetický modernistický diskurz.
The study is based on interpretation of a short story Dolorosa (1925) written by a Slovak author Ján Hrušovský. The interpretation is done from the perspective of sign operation of the formation of Modernism. A nun Dolorosa, fallen in love with a copy of a picture of Messiah by Titian, died naked in the arms of a sculpture of Christ, which fell down on her. The system of signification of the Modernism “devalues a value of reference in order to stress a formal quality of a signifying one” (Abercombie-Lash-Longhurst). Under the dictatorship of the regime a relationship of Dolorosa to a sign is being established: perceiving of signs of Christ (a picture and a sculpture), it stays at the signifying one, that means at the copy of Titian’s picture and at a carnality of the signifying one (a masculine body of the sculpture of Christ), but it does not go beyond the physical side of the sign to an ideal signifying one: to God. The text explicitly provokes a question whether Dolorosa ´s infatuation and her death is a work “of the First one or the Second one”. There are more such pairs like those ones: Christ and Anti-Christ (they are similar to each other in their appearances). In the Modernistic regime of signification there is a pair – the sculpture and the original (who killed Dolorosa – the sculpture or the wrath of God? – this line of interpretation of the text constitutes a genre of fantasy). There is also another pair: a copy of the picture (that means a sign of the sign) and the sculpture that is like the picture. Perhaps Dolorosa ´s infatuation and her death is a matter of influence of the copy: Dolorosa´s love does not come from Christ but from the signifying one, from the picture and from the sculpture. In the mystic like vision of Dolorosa not Christ Himself appears, but Titian’s Messiah: it is a revived picture, the signifying one and not a mystic integration with alive God – a denotate. Then we connect this short story with a Modernistic programmed Satanism. We also show an isomorphic signed organisation (that means privileging of the signifying one) in selected Modernistic aesthetic theories (S. I. Witkiewicz, H. Wolfflin and V. Worringer) focusing their attention on a facture, structuring of an aesthetic sign. This privileging of the signifying one organises both literary as well as aesthetic Modernistic discourses.
Ako citovať:
ISO 690:
Horváth, T. 2004. Modernizmus a ikonodulia. In Slovenská literatúra, vol. 51, no.5, pp. 353-360. 0037-6973.

APA:
Horváth, T. (2004). Modernizmus a ikonodulia. Slovenská literatúra, 51(5), 353-360. 0037-6973.
O vydaní:
Vydavateľ: Ústav slovenskej literatúry SAV / Institute of Slovak Literature of the Slovak Academy of Sciences