Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Výchova pamäťou (Ladislav Ballek: Južná pošta)

In: Slovenská literatúra, vol. 53, no. 1
Vladimír Barborík Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2019, 11 - 23
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
narrative perspective, memory, childhood, countryside, generic polyphony
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
O článku:
Štúdia je venovaná poviedkovej zbierke slovenského prozaika Ladislava Balleka Južná pošta (1974). Východiskom interpretácie je predpoklad o pevnej vzájomnej spätosti všetkých próz. Ich spojením vzniká súdržný epický celok. Jeho významové posolstvo presahuje intenciu autonómnych, v každej jednotlivej poviedke uzavretých príbehov. Dôležitým zjednocujúcim prvkom knihy je detský protagonista Ján Jurkovič. Priťahovaný neznámym a zvláštnym svetom dospelých je vo väčšine próz viac pozorovateľom, než aktérom diania, no všetko, čo vidí a počuje, sa stáva súčasťou jeho privátneho „románu výchovy“. Hoci narácia má formálne znaky autorského rozprávania, perspektíva sa sčasti personalizuje – prispôsobuje detskému hrdinovi. Rozprávač využíva zdvojenú perspektívu, ktorá zachováva bezprostrednosť detského videnia a zároveň ho koriguje vedomím dospelého. Pre poviedky Južnej pošty je charakteristická spomienková modalita. Skrytým príbehom Ballekovej zbierky, ktorý sa odvíja paralelne s explicitne tematizovaným dianím jednotlivých próz, je príbeh pamäti. Poviedkový cyklus využíva rôznorodé žánrové východiská. Je osobitou transformáciou výchovného románu a zároveň sú v ňom prítomné prvky dobrodružného čítania i žánrová štruktúra príbehu s tajomstvom. Dôležitou štruktúrnou zložkou diela je jeho krajinno-priestorový rozvrh a geografická orientovanosť. Topos juhu, zvýraznený už názvom, má vlastnú kultúrnu a špecificky literárnu príznakovosť. Charakter kraja sa líši od tradične vertikálnej, už od romantizmu ustálenej literárnej topografie Slovenska, pre ktorú bol charakteristický zmyslovo strohý, monumentálny, asketicky chladný obraz severu. Ballekov juh je kultúrnym, človekom dotvoreným krajom slovensko-maďarského pomedzia. Typická je preň priestorová horizontála naplnená ostrými, predovšetkým zrak a sluch atakujúcimi zmyslovými podnetmi. Priestorovým centrom Južnej pošty je pohraničné mestečko Palánk. Južná hranica je relatívne otvoreným miestom, na ktorom sa miešajú jazykové a kultúrne vplyvy. V kontexte tvorby L. Balleka je Južná pošta prvou knihou z rozsiahleho prozaického cyklu lokalizovaného do Palánku, cyklu, ktorý patril k najvýznamnejším epickým projektom slovenskej literatúry 70. a 80. rokov.
The study deals with a collection of short stories Južná pošta (Southern Post, 1974), written by Slovak prose author Ladislav Ballek. Interpretation is based on an assumption of mutual and strong coherence of all the proses. All of them are interweaving into a consistent epic whole. The message of each of them exceeds intention of autonomic finished story. A child’s protagonist Ján Jurkovič is an important unifying element of the book. He is attracted by unknown, strange world of grown-ups. In most of the stories he is more than an observer, he is a person involved. But everything he can perceive from the seeing and listening becomes a part of his private “novel of education”. Though narration also takes in some aspects of author’s narrative form, the perspective is partly personalised – adapted to the child’s hero. The narrator uses a double perspective keeping at the same time both naturalness of the child’s view and correction of it through the adult’s eyes. For the short stories of Južná pošta (Southern Post) reminiscential modality is typical. A hidden story – the story of human memory- in the Ballek’s book, is developed concurrently with the plots subordinated to explicit conveyed themes. The narrative cycle uses different generic bases. It is a characterful transformation of the “novel of education” and there are also elements of adventurous reading and generic structure of a story with secret there. An important structural element of the work is its country-space plan and geographical orientation. The topos of south, also stressed by the title bears its own culture and it serve also as a specific literary symptom. The character of the countryside differs from the traditional vertical concept of literary topography of Slovakia, developed and petrified from the period of Romanticism, for which sensually rigorous, monumental, ascetically cold picture of north was typical. Ballek depicts south as a place of culture, a Slovak-Hungarian boarder, formed by a man. Typical for his literary picture is a horizontal line containing sharp sensual impulses provoking mostly eyes and ears. The centre of his space in the entire book is a frontier town Palánk. The south boarder is a relatively open place, where different cultural and linguistic influences merge into one another. In the context of the L. Ballek’s works, Južná pošta (Southern Post) is the first book from an extensive prose cycle located to Palánk. This cycle belongs to the most important epic projects in the Slovak literature of the 70th and 80th.
Ako citovať:
ISO 690:
Barborík, V. 2019. Výchova pamäťou (Ladislav Ballek: Južná pošta). In Slovenská literatúra, vol. 53, no.1, pp. 11-23. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:
Barborík, V. (2019). Výchova pamäťou (Ladislav Ballek: Južná pošta). Slovenská literatúra, 53(1), 11-23. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 8. 1. 2019