Informácia o dokumente / Document Info
Späť / Back



Ako citovať / How to Cite:
ISO 690:

APA:

Písanie ako cesta k vlastnej skutočnosti (Milan Šimečka: Listy z väzenia, Dopisy z vězení)

Writing As a Way Towards the Reality (Milan Šimečka: Listy z väzenia, Dopisy z vězení – Letters from the Prison)

Pavel Matejovič

Vydavateľ / Publisher:

ISBN:

Rok, strany / Year, pages: 2006, 100-109

Jazyk / Language:

Publikované / Published: 0000-00-00

Typ dokumentu / Type of Document:

Popis / Abstract:

Tvorba Milana Šimečku (1930 – 1990) je na Slovensku známa predovšetkým v súvislosti s aktivitami sekulárne orientovaného disentu. Z hľadiska literáneho žánru sa pozornosť literárnych teoretikov a kritikov preto zväčša sústredila na jeho publicistiku a esejistiku, v ktorej sa odzrkadľujú jeho občianske postoje. Menšia pozornosť bola venovaná jeho epištolárno-memoárovej tvorbe, v ktorej môžeme identifikovať výraznejšiu prítomnosť estetických momentov. Práve na tento moment Šimečkovej tvorby chce upozorniť autor štúdie – predmetom jeho interpretácie sú Šimečkove listy z väzenia (1999), ktoré napísal počas politicky motivovaného uväznenia v rokoch 1981–1982. Šimečkove listy sú poznačené aktuálnou životnou situáciou – ich autor totiž pri ich koncipovaní musel rátať s permanentnou prítomnosťou väzenskej cenzúry a nájsť si tak svoj vlastný jazyk a „náhradné“ apolitické témy spojené s privátnym svetom. Preto viac pracuje s metonymiou a metaforou, je viac „literátskejší“ než otvorene sociálno-kritický, ako to napríklad vidíme v jeho publicistických a esejistických prácach zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Autor štúdie sa zároveň odvoláva na text Petra Zajaca Estetickosť ako životný princíp, ktorý tento aspekt Šimečkovej tvorby usúvzťažnil s európskou filozofickou tradíciou. Ako určitý motivicko-tematický pendant k Šimečkovým listom uvádza autor štúdie väzenskú korešpondenciu nemeckého protestanského teológa Dietricha Bonhoeffera (Na cestě k svobodě [Listy z vězení]) a listy Václava Havla, ktoré vyšli pod názvom Dopisy Olze. Spája ich spoločná skúsenosť krajnej životnej situácie a následná reakcia na ňu, ktorá spočíva v tvorbe vlastnej alternatívnej skutočnosti, inak štruktúrovanej, než je skutočnosť za múrom väzenskej cely. Štúdia sa tiež opiera o teoretické zistenia českého literárneho kritika J. Lopatku, ktorý sa v osemdesiatych rokoch 20. st. zaoberal autobiografickými žánrami. Zo štylistického hľadiska autor chápe Šimečkove listy ako istý prototext „erziehungsrománu“, z esteticko-hodnotového hľadiska ho umiestňuje do širšieho česko-slovenského literárneho a filozofického kontextu (V. Havel, L. Vaculík, D. Tatarka, I. Kadlečík, R. Sloboda, K. Kosík, J. Patočka, V. Bělohradský). Filozofickú esej Dopisy o povaze skutečnosti, ktorá je tiež súčasťou uvedeného zväzku, autor štúdie porovnáva s Bondyho Útechou z ontológie, ktorá je „klasickým“ dielom českého filozofického undergroundu. Upozorňuje aj na ekologický rozmer Šimečkových názorov, ktoré majú svoj pôvod v reformnom marxizme 60. rokov, ako aj kritike technokratizmu v dielach predstaviteľov frankfurtskej školy.

The work of Milan Šimečka (1930 – 1990) is known in Slovakia predominantly in connection with his activities of a secularly oriented dissent. From the perspective of a literary genre the attention of literary theorists and critics was drawn to his publicistic and essayistic, in which his civic attitudes are reflected. Less attention was given to his epistolary – memoir works, where we can identify in significant presence of aesthetic moments. This is what the author of the study wants to stress. Šimečka´s Listy z väzenia (Letters from the prison, 1999) are an object of interpretation.. He wrote them during politically motivated imprisonment in 1981-1982. Šimečka´s letters are marked by actual life situation– their author had to count with permanent presence of prison censorship and creates his own language and “substitute“apolitical themes connected with his private life. That is why he works more with metonymy and metaphor and he is more “artistic“than openly socially –critical, as it is visible in his publicistic and essayistic works from the 70th and 80th. The author of the study refers to the text of Peter Zajac Estetickosť ako životný princíp (Aesthetic as a Life Principal), where this aspect of the works of Šimečka was correlated to European philosophical tradition. A motivicly – thematic pendant to Šimečka´s letters a German protestant theologist Dietrich Bonhoeffer´s letters from prison are shown (Na cestě k svobodě [Listy z vězení]/On the Way To Freedom) and letters of Václav Havel, published as Dopisy Olze (Letters to Olga). The common experience in the extreme life situation made them connected. They result in the same reaction – creating an alternative reality differently structured from the true one behind the walls of their prison. The study reflects theoretic results of a Czech literary critic J. Lopatka, who in the 80th dealt with autobiographic genres. From the stylistic aspect the author of the study analyses Šimečka´s letters as a proto-text of “erziehungsnovel“, from the aspect aesthetics and of value he put him into wider Czecho-Slovak literary and philosophic context (V. Havel, L. Vaculík, D. Tatarka, I. Kadlečík, R. Sloboda, K. Kosík, J. Patočka, V. Bělohradský). The author of the study compares a philosophical essay Dopisy o povaze skutečnosti (Letters about the Character of Reality), which is also included into these texts, with Bondy´s Útechou z ontológie (Consolation from Ontology), which is a “classical“work of Czech philosophical underground. He points out an ecologic measure of Šimečka´s opinions, rooted in the reforming Marxism of the 60th, as well as in the critic of technocratism in the works of representatives of the Frankfurt School.

Kľúčové slová / Keywords:

UNDERGROUND, SAMIZDAT, AUTOBIOGRAPHY, ESSAY, COURSE OF EVERYDAY LIFE, EXPERIENCE FROM THE PRISON, MISAPPROPRIATION, ALTERNATIVE REALITY, CZECHO-SLOVAK LITERARY CONTEXT, ECOLOGIC INITIATIVE.

Práva / Rights:

Referencie: