In: Slovenská literatúra, vol. 54, no. 5
Zora Prušková 
Detaily:
Rok, strany: 2019, 347 - 356
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
SUBVERSIVENESS - SELF-IDENTIFICATION, MODERNITY - AUTOBIOGRAPHY
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Predmetom štúdie je novela Prútené kreslá od Dominika Tatarku. Vyšla roku 1963 spolu s autorovou prózou Démon súhlasu. Prútené kreslá signalizujú nové, neskôr charakteristické vlastnosti Tatarkovho autorského idiolektu. Po existencialisticko-surrealistických začiatkoch a ideologicky pomýlenom pokračovaní, je Tatarkova próza už od konca päťdesiatych rokov (počnúc dvojnovelou Rozhovory bez konca, 1959), poznamenaná úsilím o hľadanie vlastnej stratégie pre výpoveď o dobových etických , ale aj estetických problémoch. Pre Tatarku sa prostriedkom takejto výpovede stáva téma bytia pre iného človeka, chcenej, ale i spontánnej účasti na živote a osude blížneho. Deje sa tak s veľkým rešpektom voči individualite toho druhého, čo v dobovým ideológiou naprogramovaných „studených“ vzťahoch, znamenalo takmer riziko subverzívnej výpovede. Už od konca päťdesiatych rokov Tatarkovu literárnu tvorbu dopĺňa pravidelná esejistika a reportážna spisba. Novela Prútené kreslá, napriek dobovým a tiež vtedajším autorovým limitom, šťastne spája všetky spomenuté vplyvy.
Modernosť má v tomto texte podobu sabaobjavovania a sebaidentifikácie v existenciálne exponovanom historickom čase na jednej strane, a v kozmopolitnom priestore neskôr tabuizovaného „západného“ sveta na druhej strane. Okrem toho text zaujímavo pracuje s tradičným klišé kurtoáznej ľúbostnej epiky. V neposlednom rade je dôležitý aj tým, že Tatarka v ňom objavuje svojho typického autobiografického protagonistu, ktorý je s rozprávačom spojený v štylistickom nasadení spomienkového rozprávania a evokácie s exemplárnym didaktickým účinkom.
The object of my study is a novella Prútené kreslá (Basket Chairs, 1963) written by Dominik Tatarka. This novella was published altogether with his other prose Démon súhlasu (Demon of Permission). The Basket Chairs signalised new and later also characteristic features of Tatarka´s auctorial idiolect. After existentially surrealistic beginning and ideologically incorrect continuance Tatarka´s prose had been since the end of 50-tieth (from his bi-novella Rozhovory bez konca – Endless Conversations, 1959) influenced by his effort to find his own strategy in creating his message about contemporary ethic and aesthetic problems. A theme of existence for other person became for him a medium of such message. It meant voluntary but also spontaneous fellowship, personal involvement in a life and destiny of a neighbour. He made it happen with great respect to individuality of the other person what seemed to be a risk of subversive respond in the context of ideologically programmed “cold” relationships. Since the end of 50-tieth Tatarka´s literary works pursued “hand by hand” with his essays and reportages. In spite of the author’s as well as period’s limits the novella Prútené kreslá (Basket Chairs) connects all mentioned above influences in a good way.
Modernity in that text bears a character of self-discovery and self-identification in the existentially vulnerable historical period and as well as in cosmopolite space of later taboo “western” world. Except of that in a very interesting way the author worked with traditional cliché of courteousness love epic. In that text Tatarka discovered his typical autobiographic protagonist who became a narrator. It makes the novella quite important in the context of his proses. Tatarka´s narrator’s stylisation is based on a connection between reminiscent story telling and evocation with exemplary didactic effects.
Ako citovať:
ISO 690:
Prušková, Z. 2019. Dominik Tatarka: Formovanie diskurzu morálnej a občianskej subverzie v novele Prútené kreslá. In Slovenská literatúra, vol. 54, no.5, pp. 347-356. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Prušková, Z. (2019). Dominik Tatarka: Formovanie diskurzu morálnej a občianskej subverzie v novele Prútené kreslá. Slovenská literatúra, 54(5), 347-356. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 31. 1. 2019