Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Krajina ako autoidentifikačný znak v tvorbe Vladimíra Mináča

In: Slovenská literatúra, vol. 54, no. 4
Pavel Matejovič Číslo ORCID
Detaily:
Rok, strany: 2019, 241 - 254
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
SELF-IDENTIFICATION, COUNTRY, HISTORY, MYTH, SUBJECT
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
O článku:
Štúdia sa zaoberá problematikou autoidentifikácie v diele Vladimíra Mináča. Vychádza z dvojakého chápania autoidentifikácie – na strane jednej vychádza z individuálnej skúsenosti prežitého, na strane druhej sa viaže s kolektívnym, konfesionálnym či národným konceptom, pričom má ambície v sebe obsiahnuť univerzálnejší rámec. Tvorba Vladimíra Mináča je názornou ukážkou vzájomnej interakcie medzi oboma pólmi takto chápanej autoidentifikácie, ktoré sa navzájom podmieňujú, prekrývajú a preskupujú v závislosti od dobového kultúrneho a spoločenského kontextu. Obe polohy pritom nie sú v protirečivom postavení, vzájomne sa „dialekticky“ dopĺňajú. Mináč zároveň prichádza s vlastnou verziou „národných dejín“, čerpajúcej z romantických tradícií. Okrem diachrónnej, resp. dejinnej perspektívy, ktorá tvorí ideový fundament Mináčovho uvažovania, je dôležitým rozlišovacím znakom aj synchrónna perspektíva reprezentovaná priestorom – krajinou, ku ktorej si Mináč počas svojho života buduje osobitý vzťah. V prozaickej aj esejistickej tvorbe sa k nej často obracia, je pre neho útočiskom, pevnou hradbou odolávajúcou atakom vonkajšieho sveta. Krajina uňho nadobúda rozličné podoby („existenciálna“, „budovateľská“, „romantická“, „privátna“), pričom tvorí zároveň akýsi motivicko-tematický invariant, ktorý stojí nad protirečivosťou a chaotickosťou ľudského sveta. Štúdia sa opiera o práce Jana Assmana (Kultura a paměť), Paula Ricouera (Čas a literárne rozprávanie), Oskára Čepana, Rudolfa Chmela a Milana Šútovca. Text je súčasťou monografického spracovania literárneho diela V. Mináča so zameraním na motív krajiny v jeho tvorbe.
The article deals with a problem of self-identification in the literary works of Vladimír Mináč. It comes out at two concepts of self-identification – an individual experience and a collective, confessional or national concept while the ambition is to depict it in universal terms. The literary work of Vladimír Mináč is an illustration of mutual interaction between two poles of self-identification mentioned above. Both of the poles condition each other, overlap and reshuffle depending on contemporary cultural and social context. Both aspects are not in an opposite contrary positions, they complete each other dialectically. Mináč comes with his own version of the “national history” rooted in romantic traditions. Except of diachronic, rep. historical perspective which is an ideological fundament of Minač´s concept the important distinctive feature is also synchronic perspective represented by the country, Minač builds his all life personal relationship to. In his prosaic and essayistic works he often turns his attention to her as she means a refuge for him, his solid wall resistant against attacks of the outer world. The country appears in many forms („existential“, „constructional“, „romantic“, „private“), while she also represents a topically-thematic invariant placing over controversy and chaos of the people’s world. The article is inspired by the works of Jan Assman (Kultura a paměť – Culture and Memory), Paul Ricouer (Čas a literárne rozprávanie – The Time and Literary Narration), Oskár Čepan, Rudolf Chmel and Milan Šútovec. The text is a part of a monograph of the literary works of V. Mináč that is focused on the motif of country in his literary works.
Ako citovať:
ISO 690:
Matejovič, P. 2019. Krajina ako autoidentifikačný znak v tvorbe Vladimíra Mináča. In Slovenská literatúra, vol. 54, no.4, pp. 241-254. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:
Matejovič, P. (2019). Krajina ako autoidentifikačný znak v tvorbe Vladimíra Mináča. Slovenská literatúra, 54(4), 241-254. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 10. 1. 2019