In: Slovenská literatúra, vol. 54, no. 3
Milan Šútovec
Detaily:
Rok, strany: 2019, 179 - 195
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
FIGULI, NOVO-ROMANTIC, CALENDAR, FIGURE, SOCIAL
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Štúdia analyzuje a interpretuje prvú publikovanú prózu slovenskej autorky Margity Figuli (z r. 1930) a pokúša sa zistiť a bližšie určiť jej žánrovú, tematickú a významovú štruktúru i jej relatívnu literárnoestetickú a vývinovú hodnotu.
Použité postupy a procedúry v zásade vychádzajú z metodologických tradícií slovenskej a českej štrukturálnej školy. Metodicky rozvíjajú tie semioticky akcentované výskumné princípy a postupy, ktoré autor teoreticky definoval a prakticky uplatnil vo svojich knižných publikáciách Romány a mýty (1982) a O epickom diele (1999).
Noveleta Pieseň otrokov sa na sujetovej rovine opiera o tradíciu dobrodružných kalendárových fabúl tzv. ľudového čítania, vychádzajúcich zo žánrového základu historickej legendy. Do jazykovo-štylisticky „vysoko“ modulovanej novoromantickej interpretácie príbehu rodovej pomsty autorka naivným spôsobom vložila sociálne motívy, takže výsledný textový tvar i jeho významová neurčitosť sú výsledkom neorganickej kontaminácie niekoľkých odlišných paradigmatických zdrojov: „nízkeho“ žánrového základu, „vysokého“ slovesného habitu a naivne interpretovaných fragmentov dobových utopických sociálnych predstáv a ideologizmov. Analýza postáv, toposu i niektorých kľúčových miest sujetu ukázali na množstvo významových protirečení a sujetovo-kompozičných inkoherencií, ktoré majú jednak začiatočnícke dôvody, ale jednak zakladajú niektoré trvalejšie črty autorkinho rukopisu, ako ich možno sledovať aj v jej dielach zo zrelého a klasického bodobia.
Štúdia o Piesni otrokov ukazuje, že už v samých základoch tvorby Margity Figuli bol uložený a fungoval predpoklad o základnej a riadiacej úlohe genetických daností a rôznych typov „prirodzených“ predestinácií v konaní literárnych postáv a o priorite rôznych typov ideologizmov (etických, sociálnych, náboženských) pred substanciálnymi, postavami a prostredím generovanými faktami vo vývine sujetu.
The article analyses and interprets the first published piece of literary prose by the Slovak author Margita Figuli. Its aim is to investigate and determine the prose’s genre, thematic and semantic structure, as well as to establish its aesthetic and historical value.
The methods and procedures used in the study derive primarily from the methodological tradition of Slovak and Czech structuralism. They represent a further development of those semiotic research principles and methods, which the author defined on a theoretical level and put to practice in his books Romány a mýty (1982) and O epickom diele (1999).
The plot of the novelette Pieseň otrokov (1930) is rooted in the popular literary tradition of adventure calendar fables, which were based on the genre of the historical legend. Into a novo-romantic interpretation of the story of family revenge, which is modulated as “high” on the level of language and style, the author inserts social motives in a naïve manner. The resulting text and its semantic ambiguity are therefore the result of an artificial contamination of several different paradigmatic sources: “low” genre base, “high” verbal presentation, and a naïve interpretation of fragments of utopian social beliefs and ideologies of the time. The analysis of the novelette’s characters, topos and several key points of the plot shows a number of semantic contradictions as well as incoherencies in the plot and composition. These are partly attributable to a writer still learning her craft, but also point to some longer term characteristics of Figuli’s writing, which can be detected also in the literary prose of her mature and classical periods.
The study of Pieseň otrokov demonstrates how from the very start of Figuli’s career her writing contained assumptions about the elementary and leading role of genetic determination and implications that her characters’ actions were “naturally” predestined in certain different ways, so that different ideologies (ethical, social, religious) gain precedence over those features of the plot which might be generated by substance, characters and surroundings.
Ako citovať:
ISO 690:
Šútovec, M. 2019. K počiatkom prozaickej tvorby Margity Figuli („Pieseň otrokov“). In Slovenská literatúra, vol. 54, no.3, pp. 179-195. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Šútovec, M. (2019). K počiatkom prozaickej tvorby Margity Figuli („Pieseň otrokov“). Slovenská literatúra, 54(3), 179-195. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 9. 1. 2019