Informácia o dokumente / Document Info
Späť / Back



Ako citovať / How to Cite:
ISO 690:
Barborík, V. 2007. Ústup z dejín (Pavel Vilikovský: Večne je zelený...). In Slovenská literatúra, vol. 54, no.1, pp. 41-53. DOI: https://doi.org/-

APA:
Barborík, V. (2007). Ústup z dejín (Pavel Vilikovský: Večne je zelený...). Slovenská literatúra, 54(1), 41-53. DOI: https://doi.org/-

Ústup z dejín (Pavel Vilikovský: Večne je zelený...)

Break-back from History (Pavel Vilikovský: Večne je zelený... / Everlastingly Green….)

Vladimír Barborík

Vydavateľ / Publisher:

ISBN:

Rok, strany / Year, pages: 2007, 41-53

DOI: https://doi.org/-

Jazyk / Language:

Publikované / Published: 8. 10. 2018

Typ dokumentu / Type of Document:

Popis / Abstract:

Východiskom práce je interpretácia novely Pavla Vilikovského Večne je zelený... (vyšla v roku 1989). Jej súčasťou je okrem rozkrytia vnútornej štruktúry diela aj pokus o postihnutie jeho spätosti s niekoľkými etapami vývinu slovenskej literatúry. Vilikovského próza vznikla v prvej polovici sedemdesiatych rokov, približne pätnásť rokov pred verejným publikovaním, a časť jej významovej potencie je spojená s touto dobou. Kniha bola zároveň inšpiratívna aj v novej literárnej situácii po roku 1989. Vlastné interpretačné čítanie sme preto pomocou operatívnych literárnohistorických sond mohli konfrontovať s niekoľkými odlišnými až protirečivými konfiguráciami slovenského literárneho vývinu (šesťdesiate roky – sedemdesiate roky – deväťdesiate roky). Štúdia reflektuje pomerne široké žánrové zdroje Vilikovského novely, zjednotené ironickou modalitou, ako aj priame intertextuálne východiská diela, ku ktorým patria tak historické udalosti (aféra plukovníka Redla), ako aj ich literárne spracovanie (reportáže E. E. Kischa). Vilikovského „prepis“ však nepolemizuje ani tak s jednotlivými výkladmi postáv a dejov, ktoré nám prinášajú dejiny, ale skôr s dejinnosťou ako princípom a dobovou praxou. Ide o poklesnutú, ideologicky transformovanú dejinnosť reálneho socializmu sedemdesiatych rokov, ktorá už stratila aj svoj teleologický úbežník, ale ešte predstavuje nadosobný a v podstate iracionálny princíp, v mene ktorého je možné manipulovať s osudmi ľudí. Novela je zároveň konkrétnou reakciou na revitalizáciu dejinnosti v druhej polovici šesťdesiatych rokov, ktorú v literatúre reprezentuje národne orientovaná esejistika Vladimíra Mináča. Štúdia je skusmou sondou do viacerých literárnych časov a konfigurácií, s ktorými Vilikovského kniha významovo korešponduje. Na základe analýzy novely Večne je zelený... môžeme dielo charakterizovať ako príklad pružne tranzitívnej, prechodnej štruktúry, ktorá si svoju významovú produktívnosť udržiava v rôznych, niekedy aj protikladných recepčných situáciách.

The starting point of the study is an interpretation of the novelette written by Pavel Vilikovský: Večne je zelený... / Everlastingly Green…. (published in 1989). Except of the revealing of the inner structure of the book the author tries to show connection with several stages of development in Slovak literature. The prose of Vilikovský was written in the first half of 70-tieth, about 15 years before its publishing, and a part of its semantic potential relates to that period of time. The book was also inspirational in a new literary situation after 1989. We could confront the reading and interpretation through operative probes of the history of literature with some other controversial configurations of the Slovak literary development (60-tieth – 70-tieth – 90-tieth). The study is a reflection of wide scale of genres appeared in the novelette of Vilikovský. They are united by ironic modality as direct intertextual ways-out of the publication. Historical events (affair of a colonel Redl) as well as their literary realisations (reportages of E. E. Kisch) are parts of the book. Vilikovský´s „transcription“ is not a polemic with some interpretations of character and stories flowing to us in the stream of historical events but he polemizes with the historicity as a principle and contemporary praxis. It is a drooped, ideologically transformed historicity of real socialism from the 70-tieth that had already lost its teleological vanishing point but still represents objective and also irrational principle in which name it is possible to manipulate with the destiny of people. The novelette is also a concrete reaction to revitalisation of historicity in the second half of 60-tieth representing in the literature by nationally oriented essayistic works of Vladimír Mináč. The study is just an experimental probe into several literary periods and configurations related with the book of Vilikovský in its meaning. Coming out from the analysis of the novelette Večne je zelený... (Everlastingly Green….) we can characterise the book as an example of flexibly transitive structure maintaining its semantic productiveness in various and sometimes even controversial receptive situations.

Kľúčové slová / Keywords:

INTERTEXTUALITY, IRONY, HISTORICITY

Plný text / Full Text

Práva / Rights:

Referencie: