Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Interpretácia básnického textu – medzi teóriou, kritikou a literatúrou

In: Slovenská literatúra, vol. 58, no. 5
Fedor Matejov
Detaily:
Rok, strany: 2019, 409 - 416
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
INTERPRETATION, LYRICISM, STRUCTURE, SITUATION, „REAL“
Typ článku: Rozhľady / Study
O článku:
Interpretácia básnického textu, jej konštituovanie v slovenskom teoretickom a kritickom písaní o literatúre býva spájaná so šesťdesiatymi rokmi, personálne s M. Hamadom, S. Šmatlákom, V. Turčánym, A. Baginom, F. Mikom a jeho teoretickou iniciatívou, ako aj následne s okruhom autorov nitrianskych podujatí a zborníkov venovaných „interpretácii umeleckého textu“. Predložený text je istým pokusom o krátku rekapituláciu tejto tradície v dnešnej situácii práce s poéziou. Ako základnú inšpiráciu eviduje český a slovenský štrukturalizmus tridsiatych a štyridsiatych rokov, aktualizovaný v šesťdesiatych rokoch – štruktúra ako inštrument analýzy vždy konkrétneho textu i ako inštrument chápania premien literatúry. Nekanonickým, ale podnes kľúčovým momentom je tu múzické exponovanie oslobodzujúcej hry obrazotvornosti v modernej, avantgardnej i súdobej poézii. Emancipácia poézie a kritiky spod ideologického poručníctva od prelomu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov akcentovala – v dotyku s filozofiou a literatúrou existencie – pojem a fenomén situácie: situáciu súdobého človeka, situáciu ako životné východisko literárneho textu a umenie ako apel na človeka v jeho situácii. Písanie o poézii bolo zároveň angažovanou synkretickou reflexiou, oscilovalo tak medzi štruktúrou a situáciou. Zmenené sedemdesiate roky väčšinu týchto inšpirácií a výkonov zatlačili do anonymity alebo vnútili im kryptickú podobu. Dnešné produktívne oblasti práce s poéziou možno zhrnúť do kľúčových slov: telesnosť ako báza písania, tropológia a intermedialita. Značnú časť práce nad poéziou, interpretačnej i perspektívne historiografickej, tvorí dnes demontáž jej pretrvávajúceho obrazu spred r. 1989 a identifikovanie tých „symbolických“ ideologických kódov, s ktorými bola konfrontovaná alebo ktorými bola kontaminovaná. Predložený text si na záver kladie otázku, čo v týchto súvislostiach môžu poskytnúť rozlíšenia „imaginárneho“, „symbolického“ a „reálneho“ (v zmysle J. Lacana).
Poetry interpretation, its constitution in Slovak literary theory and criticism is usually associated with the 1960s, namely with M. Hamada, S. Šmatlák, V. Turčány, A. Bagin, F. Miko and his theoretical initiative as well as the circle of the authors involved in Nitra projects and collections devoted to "the interpretation of a piece of writing". The present article is to briefly review the tradition within the current poetry analysis. The fundamental inspiration is considered to be Czech and Slovak structuralism of the 1930s and the 1940 - updated in the 1960s - structure as an analysis tool used on a particular piece of writing as well as a means to understanding changes in literature. A non-standard, however key moment to date, is poetic exposition of liberating imaginative play in the modern, avantgarde and contemporary poetry. The emancipation of poetry and criticism from the guardianship of ideology at the turn of the 1950s and the 1960s accented – in association with the philosophy and literature of existence – the concept and the phenomenon of situation: a contemporary man´s situation, a situation as a premise of a literary work and the art as an appeal to the man in his situation. Writing about poetry was at the same time a politically progressive syncretic reflexion, and so osciliated between structure and situation. The changed 1970s pushed most of the inspirations and outcomes into anonymity or urged their cryptic forms. The present-day productive areas of poetry analysis may be summarized into key words: corporeality as a writing base, tropology and intermediality. The substantial part of poetry analysis, interpretational as well as potentially historiographical, is nowadays formed by the dismantling of its preserved image from the times before 1989 and the identification of those „symbolic“ ideological codes, which it was confronted or contaminated with. In conclusion the present article raises a question what can be obtained from the differentiations between the „imaginary“, the „symbolic“ and the „real“ (in J. Lacan´s sense).
Ako citovať:
ISO 690:
Matejov, F. 2019. Interpretácia básnického textu – medzi teóriou, kritikou a literatúrou. In Slovenská literatúra, vol. 58, no.5, pp. 409-416. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--

APA:
Matejov, F. (2019). Interpretácia básnického textu – medzi teóriou, kritikou a literatúrou. Slovenská literatúra, 58(5), 409-416. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 22. 2. 2019