In: Slovenská literatúra, vol. 57, no. 1
Marcela Mikulová
Detaily:
Rok, strany: 2019, 14 - 28
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
RECORDS, DIARY, DEATH, EDUCATION, REALISM, SYNCRETIC GENRE
Typ článku: Vedecká štúdia / Study
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Kniha Eleny Maróthy-Šoltésovej Moje deti vznikla z bezprostredných zápiskov matky, pozorujúcej a komentujúcej vývin a rast svojich detí a napokon aj vyrovnávajúcej sa s ich smrťou. Pôvodne boli určené len pre najbližšiu rodinu. Na uverejnenie ich autorka spracovala až po predčasnej smrti detí, najprv časopisecky (1885) a oveľa neskôr do knižnej podoby (1. diel 1923, druhý diel 1924). Až táto definitívna podoba knihy potvrdila, že autorka po dlhšom časovom odstupe od smrti svojich detí našla spôsob, ako dať svojím zápiskom umelecky akceptovateľný tvar. Kritika knihu Moje deti zhodnotila hneď po vyjdení ako dielo výnimočné a nadčasové. Kniha bolo zakrátko preložená do viacerých jazykov. Moje deti nie sú didaktickým dielom, naopak, autorka konštatuje limity pedagogiky; je to skôr svedectvo o neistote, pochybnostiach i obavách matky o budúcnosť svojich detí. Existenciálne situácie, prežité pri smrti svojich detí oslabujú autorkinu vieru v „rozumne“ fungujúcu kauzalitu života, tvoriacu filozofické pozadie realizmu – jej utiekanie sa k „vyššej“ inštancii potvrdzuje limity realistického písania. Moje deti ako ojedinelý synkretický žáner spájajú špecifiká denníka so znakmi fikčných textov, kde téma zomierania a smrti nastoľuje tajomstvo konečnosti bytia.
Elena Maróthy-Šoltésová ’s book My children (Moje deti) was composed on the basis of authentic records. They are nates of a mother watching and commenting development and grow of her children and finally facing and dealing with their death. They were formally determined only for the close family circle. She published them after untimely passing of her children, first in the periodical (1885) and only much later in the book form (1st vol. in 1923, 2nd vol. in 1924). Just the definite form of the book confirmed that the author within a longer interval after her children’s death found a way how to shape her records into artistically accepted form. The critics evaluated the book My children (Moje deti) immediately after release as a unique, generally valid work. The book was soon subsequently translated into several languages. My children (Moje deti) is not like a work with didactic intention. Quite the reverse, the author states the limits of pedagogy; it is more like a testimony about the mother’s wonders, doubts, and worries concerning the future of her children. Existential situations, she experienced when the children were passing away, weaken her faith in “sensibly” working causality of life, typical for philosophical background of realism. She leans on the “higher“heavenly authority and that way she confirms limits in realistic form of writing. The book My children (Moje deti) is a unique syncretic genre. There are specifics of a diary genre connected with features of fictional texts, in which the theme of passing away and death introduces a secret of finality of the existence.
Ako citovať:
ISO 690:
Mikulová, M. 2019. V dileme rozumu a citu (Elena Maróthy-Šoltésová: Moje deti). In Slovenská literatúra, vol. 57, no.1, pp. 14-28. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Mikulová, M. (2019). V dileme rozumu a citu (Elena Maróthy-Šoltésová: Moje deti). Slovenská literatúra, 57(1), 14-28. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Publikované: 17. 1. 2019